Danka Ačová

Opeľovanie rastlín síce vykonáva aj iný hmyz, či napríklad aj netopiere, ale včely medonosné (Apis mellifera) sa na ňom podieľajú približne 80 percentami. Včela pre zberaní potravy – nektáru a peľu, lieta z kvetu na kvet, pričom sa peľ prichytáva na jemných chĺpkoch, ktorými je pokryté celé jej telo. Návštevou rôznych kvetov prenáša peľ na ich piestiky, a tak dochádza k opeleniu a oplodneniu.

Peľ si včela z chĺpkov vyčesáva špeciálnymi kefkami do formy takzvaných peľových obnôžok, ktoré sú dobre viditeľné na treťom páre jej nôh. Bývajú rôzne sfarbené podľa toho, aké rastliny navštívila. Môžu byť sivasté, svetlo- či tmavožlté až červenožlté alebo s fialkastým odtieňom. Peľ včela odnesie do úľa, kde ho ďalšie včely navrstvia do buniek plástov, utlačia ho a napokon zalejú medom. Slúži ako potrava pre včeliu populáciu.

Do úľa včely prinášajú aj nazberaný nektár, ktorý nasávajú cuciakom. Počas letu ho skladujú v medovom vačku. Robotnice v úli ho spracujú a uložia do buniek. Potom pri ňom trepocú krídlami, aby sa z neho odparila voda a napokon medovú bunku uzavrú voskovým viečkom.

Medom sa včely kŕmia počas zimy. Keďže im zásoby medu vezmú včelári, ako náhradu im poskytujú cukrovú vodu. Jedna včelia rodina spotrebuje až 20 kg cukru.

Včela je spoločenský tvor, sama neprežije ani pri dostatku potravy. Žije vo včelstve, na vrchole ktorého je včelia matka – kráľovná. Včelstvo má ďalej štyridsať až sedemdesiattisíc robotníc a v letnom období asi tristo až šesťsto trúdov. Sú to samce, ktorých hlavným poslaním je oplodniť matku. Žijú len tridsať až šesťdesiat dní.

Najpočetnejšiu skupinu v spoločenstve včiel tvoria robotnice. Sú to pohlavne nedokonale vyvinuté samičky, ktoré sa nemôžu páriť. Ich úloha je pracovať v úli aj mimo neho. Donášajú do úľa peľ, nektár, medovicu, ktoré uskladňujú v plástoch, zberajú vodu, udržiavajú poriadok a potrebnú teplotu v úli, stavajú voskové plásty, kŕmia matku a plod, obraňujú úľ pred votrelcami a majú ešte ďalšie povinnosti.

Prvých dvadsať dní po vyliahnutí robotnica pracuje vnútri úľa, až potom vylietava von. Včely, ktoré sa vyliahnu v auguste až septembri, prežijú celú zimu, skôr vyliahnuté sa dožívajú len šesť až osem týždňov.

Kráľovná je dokonale vyvinutá samička, ktorá denne nakladie až dvetisíc vajíčok. Z nich sa po troch až štyroch dňoch vyliahnu larvičky, ktoré sú živené takzvanou materskou kašičkou (tvorí sa v hltanových žľazách mladých včiel) a neskôr nektárom a peľom. Po šiestich dňoch včely larvu zaviečkujú a približne o desať dní sa z kukly vyliahne dospelý hmyz. Pri priaznivej teplote, ktorá je 35 °C, vývin robotnice trvá 21 dní, trúdov 24 a matky 16 dní. Kráľovná je dlhá 22 mm, trúdy 20 a robotnice 16 mm.

Kráľovná žije dva až päť rokov. Keď zostarne, nakladie vajíčka, z ktorých sa vyliahnu kráľovné. Najzdatnejšia z nich svoje sokyne pozabíja. Stará kráľovná vyletí z úľa aj s časťou robotníc. Tento jav sa nazýva rojenie. Včelári sa mu snažia zabrániť, aby neprišli o včely.

<strong>Čítajte tiež: <br /> <a href="/izahradkar/okrasna-zahrada/dekoracie-zaujimavosti/zvieraci-navstevnici-zahrade-chodia-poobzerat-aj-k-vam.html">Zvierací návštevníci v záhrade. Chodia sa poobzerať aj k vám? </a><br /> <a href="/izahradkar/okrasna-zahrada/dekoracie-zaujimavosti/zimni-nepriatelia-nasich-zahrad-poznate-ich.html">Zimní nepriatelia našich záhrad. Poznáte ich? </a></strong>

Zo života včiel! Záujímavosti, ktoré by mal poznať každý záhradkár

Výber pre vás