Sme tím vášnivých záhradkárov, ktorí sa delia o svoje vedomosti a lásku k záhradníctvu. Našim cieľom je prinášať odborné rady, praktické skúsenosti, inšpiráciu a aktuálne trendy v oblasti úžitkových i okrasných záhrad a všetkého, čo súvisí s rastlinami.

redakcia Záhradkár

Vyvinuli sa z divo-rastúceho druhu čerešne vtáčej (Prunus avium) v zakaukazskej oblasti, presnejšie medzi Čiernym a Kaspickým morom. Ich chuť učarovala hlavne starým Rimanom, ktorí sa zapríčinili o ich rozšírenie do oblasti Stredozemného mora. Na naše územie ich priniesli až okolo roku 350 až 400 n. l. Prvá písomná zmienka o čerešniach je zo 7 storočia pred n. l. v príbehoch kráľa Sargona II. Herodotos a lekár Syfynus v 3 stor. pred n. l. tvrdili, že čerešňa má liečivé vlastnosti.

Pravdepodobne sa k nám rozšírili zo zakaukazskej oblasti, východného Turecka a južného Ruska. Predpokladá sa, že druh jabloň, ako ho poznáme dnes, sa formoval z ôsmych rôznych druhov. Väčšinu odrôd v nezmenenej genetickej podobe stále nájdete v pôvodnej oblasti, ktorá zároveň slúži aj ako génové centrum pre potreby šľachtenia.

Hrušky môžeme rozdeliť na európske (Pyrus communis) a ázijské (P. pyrifolia a ussuriensis). Tie európske pochádzajú zo zakaukazskej oblasti a z okolia Stredozemného mora. Ako centrum pôvodu ázijských hrušiek, známych ako čínske, japonské, orientálne či nashi sa uvádza stredná a južná Čína. Jablone a hrušky sa v Európe pestujú najdlhšie, vďaka čomu sa stihli prispôsobiť našim klimatickým podmienkam a pri ich pestovaní sa nevyskytujú výraznejšie škody.

Hoci prirodzený výskyt stromov rodu Juglans sa nachádza v celej Amerike, jeho domovinu nájdeme aj vo východnej Európe, Malej Ázií či na východ od Himalájí. Na základe zachovaných fosílií sa predpokladá, že v dobe treťohôr (zhruba pred 65,5 milióna rokov) rástli po celom území dnešnej západnej a strednej Európy. V nasledujúcej dobe ľadovej (cca 10 tisíc rokov p.n.l.) sa hranica ich výskytu posunula na juh, teda na Balkán. Vďaka Rímskej ríši sa neskôr ich výskyt posunul až do Anglicka a o sedem storočí neskôr, sa vďaka Karolovi Veľkému začali orechy vysádzať i v Nemecku.

Ak si myslíte, že nektárinky sú akýmsi krížencom broskýň a sliviek, nie je to tak. Botanicky ide o varietu broskýň, od ktorých sa odlišujú hladkou šupkou bez chĺpkov. V skutočnosti sú produktom mutácie, kedy sa pri vývoji pukov na stromoch vyskytli medzi broskyňami hladké plody. Ľudia začali túto chybu prírody využívať a pestovať nektárinky. Rovnako ako broskyňa, aj nektárinka pochádza z Číny. Hoci sa tu pestuje už viac ako dvetisíc rokov, prvá písomná zmienka je o nej zaznamenaná až v anglickom rukopise z roku 1616, kde ju označili ako „joke of nature“, teda vtip prírody. Do Európy bola introdukovaná až v 20. storočí.

Za sladkú chuť broskýň môžete poďakovať Alexandrovi Veľkému, ktorý ich počas bojových výprav priviezol z juhu Číny do oblasti Perzského zálivu, odkiaľ sa postupne dostali až do Európy. Na Slovensku sa toto ovocie udomácnilo až v 16. storočí.

Pochádzajú z jedného pôvodného druhu Armeniaca vulgaris, pôvodom zo severovýchodnej Číny a južného Ruska, teda nie z oblasti dnešného Arménska, ako by ste mohli predpokladať podľa latinského názvu. Odtiaľto sa veľmi pomaly šírili do Európy. Narozdiel od hrušiek a jabloní to bolo podstatne neskôr, čo sa odrazilo na tom, že sa našim podmienkam ešte nestihli celkom prispôsobiť. Aj z tohto dôvodu, kvitnú pomerne skoro a ich kvety často poškodzujú jarné mrazíky.

Pravdepodobne sa k nám dostali zo západu Ázie, z pohoria Kaukazu a priľahlej oblasti Kaspického mora. Genetické analýzy odhalili, že sa vyvinuli z druhu Prunus domestica, ktorý sa však v prírode nenašiel. Existuje hypotéza, že tento druh vznikol náhodným krížením trnky (Prunus spinosa) a myrobalánu (P. cerasifera). Pôvodné slivky mali drobnejšie plody, ktoré sa skôr podobali dnešným trnkám.

Pôvodom sú z územia dnešného Pakistanu, východnej Sýrie a Turecka. Mandľa a broskyňa sa vyvinuli pravdepodobne zo spoločných predkov v strednej časti južnej Ázie. Odlišnú cestu vývoja mandle a broskyne spôsobilo pravdepodobne formovanie pohorí južnej Ázie pre miliónmi rokov. Následné klimatické podmienky umožnili mandliam rozšíriť a prispôsobiť sa suchším západným oblastiam, kým broskyňa sa skôr rozšírila do východných častí južnej Číny.

Jej presný pôvod nie je celkom známy, ako divorastúce jedince sa nachádzajú iba v niektorých častiach Ázie, konkrétne na území Arménska, Azerbajdžanu, gruzínska, ale i Iránu či Saudskej Arábie.

Viete, odkiaľ pochádzajú OVOCNÉ DREVINY? Ich cesta k nám bola celkom zložitá!

redakcia Záhradkár

Autor článku

redakcia Záhradkár

Plus TV

Stolový kalendár s lunárom pre všetkých záhradkárov práve mieri do predaja

LUNÁRNY KALENDÁR pre záhradkárov | 9. – 15. DECEMBER

Posledný tohtoročný Záhradkár špeciál je práve v predaji!

Výber pre vás

Viete, odkiaľ pochádzajú OVOCNÉ DREVINY? Ich cesta k nám bola celkom zložitá!

redakcia Záhradkár

Súvisiace články

7 zaujímavostí o LOPÚCHU, ktoré ste možno (ne)vedeli

7 izbových RASTLÍN s tou najkrajšou arómou a vôňou

Ako na dokonalú KYSLÚ KAPUSTU? Zozbierali sme rady zo všetkých kútov Slovenska

Jednoduchý TRIK ako IZBOVKY zbaviť prachu: Budete potrebovať len TOTO!

Filip má hydroponickú farmu. Susedia si mysleli, že pestuje trávu

Škriabe vás v krku a kašlete? 9 RÁD ako si pomôcť bez liekov

IZBOVÉ RASTLINY podľa dispozície bytu: Ako im vybrať správne miesto?

Autor článku

redakcia Záhradkár

Plus TV

Stolový kalendár s lunárom pre všetkých záhradkárov práve mieri do predaja

LUNÁRNY KALENDÁR pre záhradkárov | 9. – 15. DECEMBER

Posledný tohtoročný Záhradkár špeciál je práve v predaji!

Výber pre vás