Zásady úspešného pestovania IZBOVIEK v zime očami odborníčky: Čo skutočne potrebujú?

Každá rastlina potrebuje k životu štyri základné faktory. Vodu, svetlo, teplo a živiny. Okrem nich sa nezaobíde bez kvalitnej pôdy a vzduchu. Všetky tieto faktory musia byť v rovnováhe. Ak nastane nerovnováha, prichádzajú na rad rôzne fyziologické poruchy.

Je základom fungovania všetkých procesov. Obsah vody v rastlinách je 70 až 90 percent ich hmotnosti. Voda je zodpovedná za prísun živín, minerálov aj za termoreguláciu. Rastliny dokážu prijímať vodu nielen cez korene, ale aj celým povrchom. Majú tiež rôzne spôsoby vylučovania prebytočnej vody.

Každá rastlina potrebuje na život svetlo – slnko alebo umelé svetlo. Podľa toho, na aké stanovište sa v prírode počas evolúcie rastliny adaptovali, môžu byť rozdelené na:

Každá rastlina podľa toho, z akej oblasti pochádza, má svoje teplotné minimum, optimum a maximum. Sú to hodnoty, pri ktorých sa všetky fyziologické procesy začínajú, sú v optime alebo strácajú schopnosť fungovať.

Najdôležitejšie živiny pre rastliny sú dusík, fosfor a draslík. Nedostatok dusíka vedie k spomaleniu rastu. Fosfor je hlavným zdrojom pre bunkové procesy, pre tvorbu koreňov.

Draslík zabezpečuje správne fungovanie buniek a pohybu vody v rastline. Okrem toho rastliny potrebujú stopové prvky, napríklad horčík. Molekula chlorofylu je úplne rovnaká ako molekula hemoglobínu v našej krvi, rozdiel je len v centrálnom atóme a ten je v chlorofyle horčíka, čiže jeho nedostatok spôsobuje to isté ako u človeka nedostatok železa (málokrvnosť).

Pri pestovaní rastlín sa primárne pestujú korene – ak sú korene zdravé, v dobrej kondícii a dobre živené, rastliny sa vám odmenia krásnymi listami. Koreňom je v podstate jedno, v čom rastú, pestovateľské médium však musí spĺňať určité kritériá – zabezpečiť dostatok vody, ale zároveň aj poskytnúť dostatok vzduchu pre korene. Väčšina rastlín, ktoré sa pestujú ako izbovky, rastie vo vrchnej najvzdušnejšej vrstve kompostu, ktorá má mierne kyslé pH. Pôdna reakcia (pH) ovplyvňuje dostupnosť a príjem živín. Treba myslieť na to, že pri bežnom polievaní a hnojení rastlín sa väčšina minerálov usádza v substráte, čím sa pH postupne zvyšuje.

Aj rastliny, ako všetky organizmy na planéte, potrebujú dýchať. Na čo sa však veľmi často zabúda, je vzduch v pôde – aj korene potrebujú dýchať, v opačnom prípade pri premokrení prebieha kvasenie organických látok a to spôsobuje hniloby a následne odumieranie koreňov. Rovnako dôležitý je aj pohyb vzduchu v miestnosti. Spevňuje rastliny a ochladzuje ich, napomáha pri hospodárení s vodou – nadbytočná voda sa rýchlejšie odparí, a tým sa zabráni vzniku plesňových ochorení.

Najčastejšie fyziologické poruchy izboviek nájdete na nasledujúcej strane >>>

Väčšina tropických rastlín pochádza z blízkosti rovníkových oblastí, kde je rovnodennosť, čiže 12 hodín svieti slnko, 12 hodín je tma. U nás, v miernom pásme, to však tak nie je. Rastlinám to spôsobuje nemalé problémy. Zo svojej domoviny nepoznajú také dlhé dni, ako sú u nás v lete, a ani také krátke, ako sú u nás v zimnom období. V zime je teda potrebné rastlinám pomôcť prisvecovaním pestovateľskými svetlami. Ak túto možnosť nemáte, aspoň rastliny premiestnite čo najbližšie k oknu. Princíp fungovania rastlín je jednoduchý. Počas svetelnej fázy dňa prebieha fotosyntéza, čím si rastliny tvoria sacharidy, a počas tmavej fázy v noci ich spotrebúvajú. Optimum svetla je teda 12 hodín denne.

Množstvo svetla, pri ktorom máte pocit, že vidíte dostatočne, nemusí byť optimálne pre vaše rastliny. Aktívne spektrum svetla predstavuje približne 380 až 700 nm. Rozsah vlnových dĺžok v rozmedzí 380 až 400 nm pomáha tvorbe pigmentov, uvoľňovaniu vitamínu D a absorpcii fosforu. Pri 400 až 500 nm (modré svetlo) nastáva plná podpora fotosyntézy a chlorofylu. Zelené svetlo (500 až 600 nm) je významné pre morfológiu rastliny. Rozsah 600 až 700 nm (červené svetlo) je potrebné pre rast a kvitnutie. Pre správny výber svetla sa obráťte na výrobcov grow svetiel alebo si zaobstarajte žiarovku vyžarujúcu svetlo s chromatickosťou 4 000 až 7 000 K a minimálnou intenzitou osvetlenia 2 000 až 2 500 luxov.

Ideálne je rastliny sadiť do takého substrátu a veľkosti črepníkov, aby dokázali za tri až štyri dni úplne preschnúť. To zabezpečí, že ich môžete polievať v rovnakom čase. Je dobre polievať v menších dávkach, lebo tak jednoducho a spoľahlivo predídete preliatiu. Samozrejme, v lete spotrebujú rastliny viac vody, čiže polievať treba častejšie ako v zime.

V zime je častým problémom (kvôli vykurovaniu) suchý vzduch, ktorý sa však dá regulovať zvlhčovačom vzduchu, prípadne rosením. Najprirodzenejšou cestou pre rastliny je poukladať ich do väčších skupín, kde si navzájom vytvárajú mikroklímu. Každý dom/byt je špecifický, mnohým sa v pestovaní viac darí práve v zime, hlavne v podkrovných priestoroch a v bytoch na vyšších poschodiach, čo súvisí so spomenutým teplotným maximom. V zime je často menší pohyb vzduchu, pretože sa menej vetrá ako v lete. Pomôže vám malý ventilátor.