Ak hľadáte strom, aký nemá každý na ulici, tu je: Parócia je ideálna solitéra pútajúca pohľady

K ďalším prednostiam tohto opadavého stromu patrí to, že dobre odoláva mrazom až do -34 °C, preto sa dá bez problémov pestovať na celom našom území. Navyše nie je náročný na pestovanie, takže si s ním poradia začiatočníci i zaneprázdnení ľudia. Stačí si len kúpiť sadenicu, vysadiť si ju u seba doma a potom si užívať jeho krásu.

Aby ste sa v budúcnosti vyhli presádzaniu, veľmi dôležitý je výber stanovišťa. Parócia je dlhoveká rastlina, ktorá môže dorásť do výšky päť aj viac metrov a do rovnakej šírky. Preto potrebuje okolo seba dostatok priestoru. Jej nádhera naplno vynikne napríklad na pozadí skupinky ihličnanov alebo listnatých krov, rovnako ako uprostred trávnatej plochy. Pamätajte na to, že kvitnúť začína v zimnom období, preto jej vyberte chránené miesto s dostatkom slnka, prípadne v polotieni. Na pôdu nie je veľmi náročná, no na suchom, ale ani mokrom stanovišti sa jej dariť nebude. Vhodná je hlbšia, výživná, priepustná a mierne kyslá pôda. Po vysadení už okrem občasnej zálievky nevyžaduje žiadnu starostlivosť. Nepotrebuje rez, môžete ju nechať voľne rásť. Stačí odstraňovať polámané či inak poškodené konáriky. Ak by ste ju predsa len chceli zrezať, treba tak urobiť skoro na jar, skôr ako začne pučať. K jej nesporým výhodám patrí aj to, že netrpí chorobami ani škodcami.

Svojím habitusom, kvitnutím aj pestovateľskými nárokmi sa parócia veľmi podobá na známejší hamamel, s ktorým je príbuzná. Rastie pomerne pomaly. Zväčša vytvára viacero kmeňov, ktoré sa rozkonárujú nízko nad zemou. Konáre rastú vzpriamene a tvoria oválnu korunu. Nové prírastky na koncoch konárikov majú purpurové sfarbenie. Listy s výraznou žilnatinou tvarom trochu pripomínajú buk. Sú kožovité, oválne, lesklé, tmavozelenej farby, na okrajoch mierne zúbkované. Sú striedavo usporiadané a majú dĺžku šesť až pätnásť centimetrov a šírku štyri až desať centimetrov. S príchodom chladnejších dní sa farba listov začína meniť. Najskôr sú žlté, neskôr oranžové a pred opadom nadobudnú výrazné purpurovo červené odtiene.

Nemenej zaujímavo pôsobí parócia v jarnom období. Ešte pred pučaním listov, v závislosti od počasia a lokality od februára do apríla, sa objavujú kvety, ktoré sú veľmi zvláštne. Nemajú žiadne okvetné lístky, z päťcípeho kalicha na holých konárikoch vyrastajú guľovité zhluky tyčiniek, ktoré majú výraznú rubínovú farbu. Z nich sa časom vyvinú plody – nepravidelné, suché tobolky hnedej farby s priemerom okolo 1,5cm. Kôra parócie pripomína platan. Z kmeňov starších stromov a na hrubších konároch sa vo väčších plátoch uvoľňuje hnedosivá borka, ktorá vytvára mozaiku sivých, zelených, béžových a hnedých plôšok, ktoré naplno vyniknú po opade listov.

K obľúbeným odrodám patrí ‘Vanesa’, ktorá má v porovnaní so základným druhom štíhlejší a kompaktnejší tvar. Rastie skôr do výšky ako do šírky. Naopak, odroda ‘Horizontalis’ rastie viac do šírky, ‘Pendula’ je zasa odroda previsnutého tvaru. ‘Select’ je zaujímavá mladými listami, ktoré majú fialový okraj, listy odrody ‘Lamplighter’ sú po okrajoch sfarbené do krémova. Je to nižšia odroda ako základný druh. Pre svoj pomalý rast je parócia vhodná aj na pestovanie v nádobách, kde nedosiahne také rozmery ako vo voľnej pôde. Napriek tomu, že dobre zvláda obdobia sucha, v nádobe jej musíte dopriať výdatnejšiu zálievku