Som vyštudovaná záhradná architektka obľubujúca kvitnúce, jedlé a prírodné záhrady. Svojimi skúsenosťami a najmä činmi sa snažím zveľaďovať svoje okolie, edukovať nielen mládež a šíriť skúsenosti a rady renomovaných odborníkov.

Marcela Šišoláková

Skalku si nepredstavujte ako kôpku kameňov v predzáhradke, ani umelo vytvorený kopec uprostred anglického trávnika pravidelne obkolesený bielymi okruhliakmi. Skalka je v podstate zmenšenina vysokohorských lúk či alpínskych scenérií. Je vysadená pre tieto stanovištia typickými rastlinami – skalničkami, ktoré sú zakrpateného vzrastu, majú väčšinou dužinaté listy schopné akumulovať vodu, obľubujú vápenaté a na živiny chudobné pôdy, priepustné a kamenisté pôdy a tolerujú priame slnečné žiarenie. Preto nikdy do nej nevysádzajte letničky či iné náročné rastliny.

Skalka nemá pôsobiť ako päsť na oko. Aby bola prirodzená, vytvorte ju na svahu alebo si svah vymodelujte napríklad pri múre. Skombinovať ju môžete so suchým múrikom. Nadväzovať môže aj na vyvýšenú terasu. Skalničky milujú svetlo a potrebujú asi šesť hodín slnka denne, preto ju umiestnite na slnečnom mieste.

Do skalky patria skalničky, odborne označované oreofyty. Aby však skalka vynikla po celý rok, doplňte k nim menšie vždyzelené dreviny, ihličnany, čarovníky alebo okrasné trávy.