November je ideálny na VÁPNENIE pôdy! Akých CHÝB sa vyvarovať?
13. 11. 2023, 8:00 (aktualizované: 30. 5. 2024, 20:40)

Zdroj: shutterstock.com
Zdravá, vyvážená a na živiny bohatá pôda je základným predpokladom úspešného pestovania zeleniny. Medzi takéto postupy patrí aj pravidelné vápnenie pôdy.

Vápnenie zmierňuje kyslú pôdnu reakciu a ničí choroboplodné zárodky, ktoré bývajú príčinou rôznych chorôb. Rastliny v kyslej pôde rastú pomaly, pretože majú zle vyvinutú koreňovú sústavu. Vápnik je aj dôležitou rastlinou výživou potrebnou pri stavbe oporných pletív stoniek, koreňov a pod.
Zdroj: pinterest/garden.lovetoknow.com
Periodické vápnenie pri zelenine treba aplikovať v horských oblastiach každých 8 rokov. V nížinách a pahorkatinách každých 3 až 5 rokov.
Aká je optimálna dávka vápnenia?
Dávku mletého vápenca určíme na základe pôdneho rozboru nasledovne:
- Kyslé pôdy: 2 až 2,5 kg na 10 m²
- Slabo kyslé pôdy: 1 až 1,4 kg na 10 m²
- Udržiavacie vápnenie pôd s neutrálnou reakciou: 0,5 až 0,7 kg na 10 m².
Zdroj: pinterest/thedailygardener.com
Ak chcete predĺžiť účinok vápnenia, premiešajte hrubozrnný mletý vápenec v pomere 3 : 7 s vápenatým hnojivom.
Kedy vápniť?
Ak neviete, či je čas pôdu povápniť, skúste nasledovný test. Na pôdu nakvapkajte ocot alebo kyselinu chlorovodíkovú, a ak sa netvoria bublinky, treba ju povápniť. Optimálnejší čas na vápnenie zeleninovej záhrady je na jeseň, v novemberi. Vápno je treba aplikovať už na porýľovanú, rozdrobenú pôdu. V horských a podhorských oblastiach treba vápniť každý tretí až piaty rok, na pahorkatinách a vrchovinách každý ôsmy až desiaty. Závisí to na spotrebe vápnika rastlinami a jeho vyplavovaním atmosférickými zrážkami.
Článok pokračuje na ďalšej strane...
Zdroj: pinterest/agreenhand.com
Vápenaté hnojivá aplikujte aj na povrch pôdy počas vegetácie, vhodnejšie však je dokonale ich premiešať s pôdou mimo vegetácie.
Čím vápniť?
V našich končinách sa najčastejšie používa pálené vápno a mletý vápenec.
- Pálené vápno je vhodné na vápnenie ťažších pôd. Prijíma rýchlejšie vlhkosť a ničí zárodky rôznych chorôb a škodcov.
- Mletý vápenec sa používa na vápnenie ľahších alebo stredne ťažších pôd. Vápnik sa do pôdy uvoľňuje pomalšie.
- Na vápnenie zeleninových hriadok sú vhodné mleté vápence, ale výborný je aj dolomitický vápenec, ktorý okrem vápnika obsahuje dôležitý horčík.
Zdroj: profimedia.sk
Vápnenie nie je potrebné vykonávať každý rok. Zelenine pestovanej v skleníku vyhovuje neutrálna pôdna reakcia v rozsahu 6,7 až 7,2.
Na toto pozor!
- Ak sa tento rok rozhodnete pre vápnenie, vyvarujte sa hnojeniu pôdy maštaľným hnojom, nakoľko by došlo k stratám cenného dusíka.
- Nevhodná je aj súčasná aplikácia fosforečných hnojív, lebo výsledkom chemických reakcií vzniknú nerozpustné zlúčeniny a zamedzí sa prístup fosforu pre rastliny.
- Pri rastlinách, ktoré sú citlivé alebo nereagujú na vápnenie, vápnite kyslú pôdu k predplodine. Platí to pre uhorky, rajčiaky, zeler, šalát, reďkovky či mrkvu.