Reklama

November je ideálny na VÁPNENIE pôdy! Akých CHÝB sa vyvarovať?

Jesenné vápnenie pôdy.

Zdroj: shutterstock.com

Reklama

Zdravá, vyvážená a na živiny bohatá pôda je základným predpokladom úspešného pestovania zeleniny. Medzi takéto postupy patrí aj pravidelné vápnenie pôdy.

Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
 
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • captions and subtitles off, selected

    Vápnenie zmierňuje kyslú pôdnu reakciu a ničí choroboplodné zárodky, ktoré bývajú príčinou rôznych chorôb. Rastliny v kyslej pôde rastú pomaly, pretože majú zle vyvinutú koreňovú sústavu. Vápnik je aj dôležitou rastlinou výživou potrebnou pri stavbe oporných pletív stoniek, koreňov a pod.

    Zdroj: pinterest/garden.lovetoknow.com

    Periodické vápnenie pri zelenine treba aplikovať v horských oblastiach každých 8 rokov. V nížinách a pahorkatinách každých 3 až 5 rokov.

    Aká je optimálna dávka vápnenia?

    Dávku mletého vápenca určíme na základe pôdneho rozboru nasledovne:

    • Kyslé pôdy: 2 až 2,5 kg na 10 m²
    • Slabo kyslé pôdy: 1 až 1,4 kg na 10 m²
    • Udržiavacie vápnenie pôd s neutrálnou reakciou: 0,5 až 0,7 kg na 10 m². 

    Zdroj: pinterest/thedailygardener.com

    Ak chcete predĺžiť účinok vápnenia, premiešajte hrubozrnný mletý vápenec v pomere 3 : 7 s vápenatým hnojivom.

    Kedy vápniť?

    Ak neviete, či je čas pôdu povápniť, skúste nasledovný test. Na pôdu nakvapkajte ocot alebo kyselinu chlorovodíkovú, a ak sa netvoria bublinky, treba ju povápniť. Optimálnejší čas na vápnenie zeleninovej záhrady je na jeseň, v novemberi. Vápno je treba aplikovať už na porýľovanú, rozdrobenú pôdu. V horských a podhorských oblastiach treba vápniť každý tretí až piaty rok, na pahorkatinách a vrchovinách každý ôsmy až desiaty. Závisí to na spotrebe vápnika rastlinami a jeho vyplavovaním atmosférickými zrážkami.

    Článok pokračuje na ďalšej strane...

    Zdroj: pinterest/agreenhand.com

    Vápenaté hnojivá aplikujte aj na povrch pôdy počas vegetácie, vhodnejšie však je dokonale ich premiešať s pôdou mimo vegetácie.

    Čím vápniť?

    V našich končinách sa najčastejšie používa pálené vápno a mletý vápenec.

    • Pálené vápno je vhodné na vápnenie ťažších pôd. Prijíma rýchlejšie vlhkosť a ničí zárodky rôznych chorôb a škodcov.
    • Mletý vápenec sa používa na vápnenie ľahších alebo stredne ťažších pôd. Vápnik sa do pôdy uvoľňuje pomalšie.
    • Na vápnenie zeleninových hriadok sú vhodné mleté vápence, ale výborný je aj dolomitický vápenec, ktorý okrem vápnika obsahuje dôležitý horčík.

    Zdroj: profimedia.sk

    Vápnenie nie je potrebné vykonávať každý rok. Zelenine pestovanej v skleníku vyhovuje neutrálna pôdna reakcia v rozsahu 6,7 až 7,2.

    Na toto pozor!

    • Ak sa tento rok rozhodnete pre vápnenie, vyvarujte sa hnojeniu pôdy maštaľným hnojom, nakoľko by došlo k stratám cenného dusíka.
    • Nevhodná je aj súčasná aplikácia fosforečných hnojív, lebo výsledkom chemických reakcií vzniknú nerozpustné zlúčeniny a zamedzí sa prístup fosforu pre rastliny.
    • Pri rastlinách, ktoré sú citlivé alebo nereagujú na vápnenie, vápnite kyslú pôdu k predplodine. Platí to pre uhorky, rajčiaky, zeler, šalát, reďkovky či mrkvu.