Koľko chodov zjete na VEČERU? Podľa našich predkov by ste mali dodržať tento POČET

Zaobstarajte si zemiaky z miestneho poľa, múku od slovenských mlynárov, med od suseda včelára a kapra z domácich vôd. Nejde len o skvelú chuť, ale aj o pocit, že tradícia nie je len prázdne slovo. Vianočné obdobie je z hľadiska poznávania slovenských tradícií a ľudových zvyklostí nepochybne najzaujímavejšie. Rituály a úkony spojené s ním tvoria nezvyčajne bohatú mozaiku jednotlivých zvykov a obradov v ich originálnych variantoch, ktoré odzrkadľujú regionálne, konfesionálne a kultúrnohistorické osobitosti tradičnej kultúry na Slovensku. Naši predkovia aj na veľké sviatky jedávali zvyčajne len to, čo sa doma urodilo. Boli to jednoduché, skromné jedlá, a predsa sa Vianoce pokladali za najkrajšie sviatky. Aj vďaka tomu, že v rodinách sa preciťovala hlboká duchovná hodnota Vianoc ako sviatkov narodenia Vykupiteľa.

Štedrá večera pozostávala z viacerých chodov. Magické účinky sa pripisovali nielen jednotlivým jedlám, ale aj počtu chodov. Spravidla sa ich podávalo sedem až deväť. Niekde sa patrilo zjesť z každého jedla len tri až štyri hlty. Medzi pradávne štedrovečerné jedlá patrili opekance, lámance, lokše s makom, hrachová kaša, šošovica, hríbová polievka, kapustnica, ovocie, orechy a koláče.

1. CHOD: Oblátky s medom a cesnakom. Cesnak sa pokladal za magickú rastlinu, preto sa konzumoval aj pri štedrej večeri.
2. CHOD: Hriatô. V niektorých oblastiach je známe pod iným menom, najčastejšie sa pripravovalo tak, že do liehu – špiritusu alebo kvitu – sa pridala voda a husacia masť, potom sa nápoj dal ohriať a pil sa vždy teplý.
3. CHOD: Vianočná polievka. Takmer na celom Slovensku sa podávala polievka z kyslej kapusty s hrachom, so šošovicou a s fazuľou. V katolíckych rodinách bola bezmäsitá, ochutená sušenými hríbmi a ovocím.
4. CHOD: Kaše, napríklad cícerová, kukuričná (kukuričanka, tengeričanka), krupicová (grisová) a prosná, fazuľová fučka a šošovicový prívarok.
5. CHOD: Múčne jedlá. Rezance s makom alebo orechmi, opekance s makom (na strednom Slovensku ich volali pupáky, na východnom Slovensku zase bobaľki), ďalej šúľance s makom či tvarohom. Na hornej Nitre a na Kysuciach poznali zase opečené melence, ktoré sa pripravovali zo zemiakového cesta.
6. CHOD: Zemiakové pirohy s kapustou alebo s makom, prípadne tatárčené (pohánkové).
7. CHOD: Ryba. Na Štedrý večer sa jedli zvyčajne varené a pečené zubáče, pstruhy a iné druhy sladkovodných rýb, prípadne slané haringy. K rybe sa podávali zemiaky nakyslo alebo zemiakový šalát bez majonézy.
8. CHOD: Kysnuté koláče. Jeden z najstarších koláčov sa volal kračun. Bolo to obradové pečivo a cez sviatky bol stále na stole, aby sa rodine celý rok darilo. Takáto placka sa piekla aj pre dobytok. Gazda ju rozdelil a každému kusu dobytka ju dal zjesť.

Počuli ste už náš podcast? V každej epizóde vám prezradíme praktické tipy do záhrady a poskytneme zaujímavé rozhovory s odborníkmi.