Aj vám spôsobuje fazuľa NAFUKOVANIE? Naučte sa ju variť TAKTO a začnete ju aj PESTOVAŤ

A platí to v celom svete, v mnohých oblastiach je totiž fazuľa jednou zo základných potravín. Fazuľa je stará kultúrna plodina obyvateľov Mezoameriky. Patrila medzi „tri sestry“ (kukurica, popínavá fazuľa a tekvica), ktoré predstavovali zrejme prvý spôsob spoločného pestovania kultúrnych rastlín. Kukurica poskytovala fazuli oporu, fazuľa dodávala do chudobných pôd dusík a tekvica bránila rastu buriny i nadmernému odparovaniu vody.

Fazuľa obsahuje vitamíny A, B a C, vápnik, horčík, fosfor aj železo. Vápnik je potrebný pre zdravý vývoj kostí a jeho potreba je obzvlášť vysoká u vyvíjajúcich sa detí. Fazuľa je cenená aj pre vysoký obsah vlákniny a bielkovín. Práve bielkoviny sa pri trávení rozkladajú na aminokyseliny, ktoré sú stavebným základom buniek. Nerozpustná vláknina uľahčuje trávenie, rozpustná znižuje obsah cukru a cholesterolu v krvi. Fazuľa je významným zdrojom kyseliny listovej, ktorá je potrebná pre zdravý rast buniek, podporuje krvotvorbu (vývoj červených krviniek) a je dôležitá pre zdravý vývoj plodu v tehotenstve.

TIP: Iste si pamätáte z detektívok otravu fazuľou. Surové fazuľové zrná, predovšetkým červené, obsahujú toxicky pôsobiaci fytohemaglutinín, ktorý môže spôsobiť zažívacie problémy. Rozkladá sa varom a už po desiatich minútach sa z fazule bezpečne odstráni.

Za tú „našu“ je obyčajne označovaná fazuľa obyčajná (Phaseolus vulgaris). V rastlinnej ríši nenájdete veľa druhov, ktoré sú také variabilné ako ona. Patria sem typy kríčkové i tyčové, na suché zrná aj na zelené struky. Struk môže byť guľatý aj plochý, zelený, žltý i fialový. Variabilita zŕn je obrovská, čo sa týka veľkosti, tvaru aj farby. Iba záhradná fazuľa, tá, pri ktorej sa konzumujú čerstvé mladé struky, je obvykle považovaná za zeleninu. Fazuľa na suché zrná sa vníma skôr ako poľná plodina. Do záhrady však patria obe.

Fazuľa na suché zrná (fazuľa poľná) je typická strukovina – má pergamenovú vrstvu v struku, čo umožňuje ľahšie vylúskavanie semien pri ich zbere. Táto fazuľa vyniká obrovskou variabilitou vo veľkosti, v tvare i vo farbe zŕn. Miestne krajové odrody sa presievali v našich dedinách z generácie na generáciu. Ak ich ešte máte niekde schované po babičke, nezbavujte sa ich. Môžu byť unikátne z genetického hľadiska a sú súčasťou kontinuity našej kultúry. Kontinuity, ktorú, bohužiaľ, v posledných rokoch veľmi strácame. Fazuľa záhradná sa pestuje na zelené struky. Tieto sú bez pergamenovej vrstvy a takzvanej struny v chrbte struku. Struky záhradnej fazule sú ľahko stráviteľné a chuťovo jemné.

Fazuľa záhradná kríčková: Má rýchlejší nástup do rodivosti a poskytuje vyššiu koncentrovanú úrodu v kratšom časovom období. Vzhľadom na kratšie vegetačné obdobie netrpí tak výrazne chorobami a škodcami. Zaberie v záhrade viac miesta, a ak chcete zberať fazuľky dlhý čas, musíte semená vysiať opakovane asi v trojtýždňových intervaloch.

Tyčová fazuľa záhradná umožňuje využiť tretí rozmer v malých záhradách – výšku. Do rodivosti vstupuje neskôr, pri pravidelnom zbere mladých strukov však prináša úrodu kontinuálne až do jesene. Vyžaduje viac vašej energie a „investícií“ na začiatku pestovania – musíte jej zaistiť oporu. Za odmenu sa vám odvďačí tieňom v horúcich letných dňoch a okrem úžitkovej funkcie plní aj tú dekoratívnu.

Fazuľa šarlátová (Phaseolus coccineus) je často vnímaná ako krásna popínavá letnička. Vyznačuje sa strapcami sýtočervených šarlátových kvetov, sú však aj odrody kvitnúce nabielo, naružovo alebo dvojfarebne. Táto fazuľa je však jedlá, môžete konzumovať ploché zelené struky aj veľké ľadvinovité semená. Odroda ‘Emergo’ má biele semená, ‘Scarlet Emperor’ tmavé panašované. Fazuľa šarlátová je na rozdiel od fazule obyčajnejcudzoopelivá. Potrebuje opelenie, ktoré najčastejšie sprostredkujú čmele. Pri vysokých teplotách v posledných letách má v našich podmienkach problémy s nasadzovaním strukov a ich úroda býva nižšia.

K fazuliam býva niekedy nesprávne zaradená vigna čínska (Vigna sinensis). Táto popínavá, lianovito rastúca rastlina má dlhé štíhle struky dorastajúce do 50 až 100 cm. Semená sú v plnej zrelosti hnedé alebo čierne. Vigna vyžaduje teplú, výhrevnú lokalitu a dostatok vlahy. Neprehnojte ju dusíkom, rastlina potom tvorí veľa organickej hmoty a menej rodí. Vysievajte v máji priamo na stanovište alebo predpestujte sadenice z aprílových výsevov. Pri pestovaní vyžaduje oporu, počítajte s tým, že dorastá do výšky až 3 m. Struky zberajte vo voskovej zrelosti, upravujú sa ako zelené fazuľky.

Počuli ste už náš podcast? V každej epizóde vám prezradíme praktické tipy do záhrady a poskytneme zaujímavé rozhovory s odborníkmi.