Chcete mať ukážkové zemiaky? Základom je, pripraviť pôdu už na jeseň

Ich botanický názov znie ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum). Pôvodnou oblasťou výskytu sú podhorské a horské oblasti Ánd v dnešnom Peru, kde poľnohospodári ešte dnes kultivujú vyše 400 odrôd. Líšia sa nielen farbou kvetov a hľúz, ale i rozličnou chuťou.  Najčastejšie majú bielu a žltkastú farbu, no výnimkou nie sú ani ružové či fialové hľuzy.

U nás sa zemiaky pestujú ako jednoročné rastliny. Veľmi skoré odrody sa v závislosti od počasia sadia od začiatku marca do konca mája a zberajú sa už po 60 až 100 dňoch. Pestujú sa tzv. hrobčekovým spôsobom, nakopcovaním. Hľuzy tak majú dostatok miesta na rast v nakyprenej pôde.

Pôdu však treba pripraviť na jeseň – porýľovať a zapracovať do nej organické hnojivo, nakoľko zemiaky sú veľmi náročné na živiny. Na jar potom záhon stačí skypriť a súčasne zapracovať hnojivo NPK v dávke 1 kg na 10 štvorcových metrov. Hľuzy je vhodné pred sadením naklíčiť, čo trvá 3 až 6 týždňov. Treba ich poukladať tzv. korunkou nahor napríklad do obalov z vajíčok alebo do plytkých škatúľ a dať do svetlej miestnosti s teplotou 12 až 16 °C. Klíčky musia  dorásť na dĺžku 1 až 2 cm. Termín sadenia prispôsobte počasiu, pričom rozhodujúca je teplota pôdy, ktorá by mala byť 5 až 7 °C. Saďte do hĺbky 5 až 10 cm vrcholovými púčikmi nahor. Ideálna vzdialenosť hľúz v riadku je 30 cm. Po vysadení nahrňte zeminu do výšky asi 10 cm, v žiadnom prípade ju neutláčajte, musí byť kyprá a prevzdušnená. Zemiaky budú vďačné za pravidelnú závlahu. V prvých mesiacoch im zväčša stačí dostupná prirodzená vlaha, neskôr je vhodné pridať doplnkové zavlažovanie.

Keď zemiaky vyklíčia, je dôležité ich okopať, odstrániť burinu a prihrnúť. Tento proces opakujte dva- až trikrát, naposledy na začiatku tvorby púčikov. Hrobček po poslednom prihrnutí by mal byť 20 až 30 cm vysoký. Prvé hľuzy môžete vyberať už krátko po odkvitnutí, čiže v čase, keď sú listy ešte zelené. Ideálne je vykopať len toľko, koľko práve potrebujete. Majú totiž tenkú šupku a rýchlo „zvráskavejú“. Po vybratí najväčších hľúz zeminu šetrne nahrňte späť, ostatné budú môcť ešte dozrieť. 

Ak si chcete dopestovať zemiaky, ktoré budete môcť uskladniť a konzumovať počas celej zimy, vysádzať ich stačí v máji až júni do ľahšej až stredne ťažkej, hlinito-piesočnatej, dobre prekyprenej pôdy s dostatkom humusu. Ak ste do nej na jeseň nezapracovali maštaľný hnoj alebo vyzretý kompost, urobte tak aspoň 2 týždne pred vysádzaním. Nezabudnite, že na tom istom stanovišti zemiaky pestujte až po štyroch rokoch, aby ste sa vyhli chorobám a škodcom. Na pestovanie neskorých zemiakov môžete využiť hriadky, ktoré sa uvoľnili po zbere zeleniny s krátkou vegetáciou, ako je šalát hlávkový, hrach či fazuľka. Zemiakom vyhovuje slnečné stanovište. Na zatienených, vlhkých hriadkach zle rastú a vňať veľmi skoro podlieha plesni.

Hľuzy saďte do brázd v spone 25 až 30 x 60 až 75 cm. Ideálna hĺbka je v závislosti od veľkosti hľúz 8 až 10 cm. Brázdu z oboch strán prihrňte, aby vznikol menší kopček. Okopávať začnite až po tom, ako vzíde vňať, aby ste nepoškodili vzchádzajúce klíčky. Keď má vňať asi 10 cm, zemiaky treba prvýkrát nakopcovať, potom znova pri výške vňate 20 cm. Naposledy by ste ich mali prihrnúť, keď vňať dosiahne asi 35 cm. Nad každou rastlinou alebo radom vytvorte kopček z pôdy, aby hľuzy mali dostatok priestoru na svoj rast. Ak je kopček nízky, nové hľuzy rastú na svetle, sú sčasti alebo úplne zelené, obsahujú jedovatý solanín, preto nie sú vhodné na konzumáciu.

Znakom, že úroda je pripravená na zber, je celkom suchá vňať. Pri samotnom zbere dávajte pozor na mechanické poškodenia hľúz. Na vyberanie použite motyku alebo vidly. Pozberané hľuzy asi dva týždne nechajte vysušiť na tmavom mieste s teplotou 12 až 18 °C. Poškodené, zelené a nahnité zemiaky neskladujte. Zdravé uložte najlepšie do debničiek  v tmavej miestnosti, kde sa teplota pohybuje od 3 do 6 °C. Optimálna vlhkosť vzduchu je 85 až 90 percent. Počas celého obdobia skladovania hľuzy pravidelne kontrolujte a nahnité či plesnivé odstráňte.

Choroby, škodce a iné problémy vám priblížime na nasledujúcej strane >>>

Zemiakom sa nevyhýbajú vírusové či hubové choroby, ani škodce. Vírusy na ne prenáša cicavý hmyz alebo ich mechanickým spôsobom prenesiete pri ich ošetrovaní. Spôsobujú zníženie úrody, zmenu veľkosti hľúz, ale aj poškodenie vzhľadu. Vírusom sa dá vyhnúť nákupom zdravého sadivového materiálu a ničením prenášačov.

Z hubových ochorení je najnebezpečnejšia fytoftóra zemiaková, ktorá škodí počas pestovania a neskôr na uskladnených hľuzách. Prvotné príznaky sa objavujú na listoch v podobe zelenohnedých škvŕn, listy postupne vädnú a usychajú. Pri rýchlom šírení v krátkom čase choroba zničí takmer celú úrodu. Na skladovaných zemiakoch ju zbadáte ako sivasté až hnedé škvrny na šupke, ktorá je mierne scvrknutá. Po rozrezaní hľuzy je viditeľné hnedo sfarbené infikované pletivo, ktoré zasahuje hlbšie do dužiny. Efektívna ochrana je včasné použitie fungicídov.

Vo vlhkých pôdach a počas daždivých rokov alebo pri nesprávnom skladovaní sa vyskytuje mokrá hniloba. Prvý príznak je nepríjemný zápach. Baktérie napádajú bázu rastlín, ktorá sa sfarbuje na čierno, neskôr stonka padá. Dôležité je používať zdravé sadivo a nepestovať zemiaky na rovnakom mieste minimálne štyri roky. V skladovacích priestoroch je potrebné časté vetranie. Pred uskladnením musia byť hľuzy osušené a nepoškodené.

Menej známym, ale vo viacročných intervaloch sa vyskytujúcim ochorením je stolbur zemiaka. Na začiatku sa prejavuje tým, že listy mierne kučeravejú a majú typické antokyánové sfarbenie. Trsy nadobúdajú metlovitý vzhľad a rastliny môžu postupne odumierať. Infikované hľuzy bývajú gumovité. Ochorenie prenáša niekoľko druhov cikád, proti ktorým treba zasiahnuť insekticídmi. Veľmi efektívne opatrenie je likvidácia burín, na ktorých cikády prežívajú, pričom najdôležitejší hostiteľ stolburu je pupenec roľný.

Menej rozšírená, ale závažná choroba je rakovina. Spôsobuje ju huba Synchytrium endobioticum, ktorá môže v pôde prežiť aj niekoľko desiatok rokov. Na hľuzách sa prejavuje väčšími či menšími hrboľatými nádormi, ktoré trochu pripomínajú brokolicu. Hoci napadnuté zemiaky môžete po očistení konzumovať, ide o karanténnu chorobu, ktorej výskyt treba nahlásiť na najbližšej stanici ÚKSÚP-u. Úroda v žiadnom prípade nesmie byť použitá ako sadba v budúcej sezóne.

K najznámejším škodcom patrí pásavka zemiaková, ktorá škodí požieraním listov. Už od mája kladie oranžovočervené vajíčka na spodnú stranu listov. Ak začnete zberať tieto hniezda vajíčok, larvy či chrobáky včas, môžete do väčšej miery zabrániť veľkým škodám aj bez použitia chémie.

Ďalšími škodcami zemiakov sú drôtovce. Sú to larvy chrobákov z čeľade kováčikovitých. Živia sa koreňmi rastlín a vyžierajú diery v hľuzách, čím výrazne zhoršujú kvalitu zemiakov. Ich vývin priaznivo ovplyvňuje vysoká vlhkosť pôdy a dostatok organickej hmoty v nej.  Preto sa odporúča nehnojiť pôdu pred výsadbou čerstvým hnojom. Nepriaznivo na drôtovce pôsobí sucho.

Veľmi častá je aj chrastavosť zemiakov. To, či má vplyv na konzumovateľnosť hľúz, sme pre vás zhrnuli v tomto článku: