Reklama

Koniec s pandravami a drôtovcami v pôde! Toto zaručene pomôže

Pandravy chrústov sú mimoriadne pažravé.

Zdroj: https://www.koppert.com/challenges/beetles/common-cockchafer/

Reklama

Larvy kováčikov škodia na mrkve i zemiakoch. Pandravy chrústa sa nezastavia pred ničím. Keď sú hladné, ponúknu sa koreňmi trávy, zeleniny, ale aj mladých stromov.

×
Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    Jediné zaručené spôsoby ako sa zbaviť pandráv v záhrade raz a navždy!

    Drôtovce

    Škodlivosť drôtovcov si všimnete na zemiakoch i mrkve pri čistení zeleniny do jedla. Najviac škodia na jar a koncom leta. Chodbičky, ktoré si v zemiakoch robia často plesnivejú a hnijú.  

    Drôtovce sú larvy chrobákov z čeľade kováčikovitých. Tie sa vyskytujú prevažne na zanedbaných poliach a záhradách. Vývoj lariev trvá niekoľko rokov a k tomu potrebujú výživnú potravu, preto sa nezastavia pred ničím a poškodzujú akékoľvek plodiny. Prevažne im najviac chutia spomínané zemiaky a mrkva. Okrem mechanického poškodenia sú prenášačmi hubových chorôb, ktoré ich dielo na úžitkovej časti rastliny dokonajú. 

    Možná je len preventívna ochrana

    S drôtovcami sa bojuje ťažko, pretože nie je proti nim registrovaný nijaký chemický prípravok. Pomôcť môže pestovanie horčice alebo repky, ktoré podľa zistení odborníkov na drôtovce pôsobia toxicky. 

    Zmysel má aj výroba návnad, ktorá je síce zdĺhavá, ale vypláca sa...aspoň čiastočne. Pascu vyrobíte z kúskov mrkvy alebo zemiakov, ktoré napichnete na špajdľu a zakopete do pôdy do hĺbky asi 5 až 10 cm. Potom si musíte nájsť čas a pasce kontrolovať, keď v nich spozorujete zalezené drôtovce, zničte ich. 

    Obdobou pasce je skorá sejba mrkvy, ktorá poslúži ako návnada. Keď do nej drôtovce zalezú vyberiete ju a vysejete ďalšiu. Koncom leta zas pomáha skorší zber úrody, to ale musíte pomerne presne poznať čas, kedy larvy do koreňov zaliezajú. 

    Na záhony, kde v nasledujúcom vegetačnom období plánujete pestovať koreňovú zeleninu alebo zemiaky, aplikujte dusíkaté vápno. Urobte tak na jeseň pred rýľovaním alebo skoro na jar, najneskôr tri týždne pred sejbou alebo výsadbou ohrozenej zeleniny.

    — Juraj Matlák

    Nenásytné pandravy

    Často sa na ne pýtate práve v čase, keď sa venujete príprave pôdy na budúcu sezónu. Naďabíte na ne pri rýľovaní, väčšinou v čase, keď sa uložili na zimný odpočinok. Zimu v pôde trávia aj dospelé jedince. 

    A aká je ich škodlivosť?

    Podobne ako larvy kováčikovitých, ani chrústy nie sú prieberčivé. Škodia samičky, ale aj ich ratolesti. Samičky spôsobujú väčšie škody na jar, keď sa potrebujú zásobiť živinami, aby mali dostatok energie privieť na svet zdravé potomstvo. 

    Samička kladie vajíčka do pôdy, kde sa v priebehu niekoľkých rokov formuje nový dospelý jedinec. Pandrava tu trávi v závislosti od teploty tri aj štyri roky. A za tento čas sa kŕmi tým, čo jej pôda ponúka. Vyberavá nie je. Uspokojí sa s koreňmi všetkých pestovaných plodín, nezáleží na tom, či sú to zemiaky alebo jahody. Nepohrdne ani koreňmi mladých ovocných stromov, čo môže byť problém najmä v profesionálnej ovocnej škôlke. 

    Pandravy síce nevynikajú schopnosťou rýchleho pohybu – ich rýchlosť predstavuje priemerne 30 cm/deň – sú však veľmi dôslednými žrútmi a každý centimeter pôdy očistia od všetkého, čo im zachutí.

    — Zuzka Slaninka

    Aké sú možnosti ochrany?

    Asi vás sklameme, ale ani v tomto prípade chemická ochrana nie je možná. Larvy chrústov však veľmi chutia ježko, drozdom, ale aj hadom. Preto sa oplatí do záhrady nalákať aspoň prvých dvoch. 

    Pomôže aj mechanické ničenie pandráv. Dajte si pri jesennej príprave pôdy záležať na hĺbke orby. Pandravy sa dostanú na povrch pôdy a môžete ich pozberať. Ak pooriete neskôr, zahubí ich chlad, ktorý na ne bude pôsobiť nad povrchom pôdy.  

    Autor článku

    Vyštudovala som Záhradníctvo na Slovenskej Poľnohospodárskej Univerzite, kde som sa priučila technológii pestovania ovocia, kvetov, zeleniny aj viniča. Lásku k prírode som dostala do vienka od mojich príbuzných, ktorí inklinovali k pestovaniu rastlín a výrobe vína. Po štúdiu moja cesta viedla do redakcie časopisu Záhradkár, kde sa snažím neustále prinášať zaujímavé záhradkárske témy, ktorými žijem aj v súkromí.