Chrumkavé listy: Peter Gajdoštin vyberá TOP ODRODY ŠALÁTOV na celú sezónu

U nás sú najpopulárnejšie šaláty hlávkové, niekedy označované pre svoju chuť ako maslové. Odrody na rýchlenie – ‘Safír’, ‘Smaragd’ alebo ‘Bremex’ – môžete pestovať od skorej jari v skleníkoch a vo fóliových krytoch. Na jarné pestovanie na záhonoch je výborná odroda ‘Král máje’. Od jari do jesene môžete vysievať „celoročné šaláty“ ‘Lento’ a ‘Cassini’ s dobre uzatvorenými, pevnými hlávkami a výbornou odolnosťou proti vybiehaniu do kvetu aj pri vyšších teplotách a dlhom dni. Pre tých, ktorí majú radi pevnejšie hlávky s chrumkavou textúrou, je tu ľadový šalát, napríklad odrody ‘Kamelot’ a ‘Saladin’.

Skutoční labužníci ocenia rímske šaláty. Vyššie, podlhovasté hlávky má odroda ‘Paris White’, menšie, pevné a veľmi chutné hlávky ‘Little Gem’. Obľúbené sú aj listové šaláty, ktoré netvoria uzatvorenú hlávku, ale iba ružice laločnatých či rôzne intenzívne kučeravých listov. Populárne sú ich zmesi alebo „dubáčik“, známy aj ako ‘Salad Bowl’, ktorý má listy hlboko laločnato vykrajované.

Čoraz väčšiu popularitu si získavajú šaláty pestované systémom „baby leaf“. Zatiaľ čo vypestovanie hlávok šalátu trvá 80 až110 dní od vysiatia, „baby leaf“ šalát môžete zberať už o 30 až 45 dní. Nečakáte, kým šalát vytvorí hlávky, ale zberáte mladé listy vo veľkosti 10 až 15 cm. Nemusíte predpestovať sadenice, semená vysejte priamo na hriadku. Vysievať môžete od marca do konca augusta. Keď pozberáte rastliny v mladom štádiu, nehrozí vybiehanie do kvetu. Odporúča sa hustý výsev do riadkov – 100 až 200 semien na bežný meter riadku.

Na tento systém pestovania nepotrebujete ani hriadku. Stačí črepník, debnička či širšia miska na balkóne alebo terase. Nemusí byť hlboká, vrstva zeminy v nádobe však musí byť aspoň 5 cm. Do debničiek nevysievajte do riadkov, ale „naširoko“ na povrch substrátu. Podľa veľkosti semienok zasypte cca 0,5 cm vrstvou preosiatej zeminy. Drenážne otvory na dne nádoby na pestovanie sú nutnosťou – zaistia odtečenie prebytočnej vody pri zalievaní. Substrát musí byť po celý čas pestovania rovnomerne vlhký, ale nie premokrený. Premokrenie spôsobuje uhnívanie koreňov rastlín.

Záhon alebo črepník s listovou zeleninou si môžete urobiť jednodruhový alebo zmiešaný. Záleží na vašich chuťových preferenciách. Šaláty nie sú jedinou možnosťou, listových zelenín je veľké množstvo. Vyberajte však druhy približne s rovnakou intenzitou rastu – na jednu hriadku môžete nakombinovať šaláty, eruku, mizunu, listové horčice aj mangoldy. Pomalší rast majú aromatické eruky z druhu Diplotaxis.

„Baby leaf“ môžete zberať opakovane – dôležité je zrezať rastliny pri zbere tak, aby zostal zachovaný vegetačný vrchol – „srdiečko“. Zberajte preto približne 2 až 3 cm nad povrchom pôdy. Získate dve, maximálne tri úrody, potom bude substrát okolo koreňov už vyčerpaný a spomalí sa ďalší rast.

Špenát máte mnohí zaškatuľkovaný ako mrazený polotovar z obchodu. Ten domáci je úplne iný. Špenát je chladnomilná zelenina. Vysoké teploty a dlhý deň spôsobujú vybiehanie rastlín do kvetu. Kvitnúca rastlina je tuhá a stráca chuť. Rastliny majú rýchly vývoj a zberajú sa 45 až 65 dní od vysiatia. Špenát vyžaduje neutrálnu pôdnu reakciu v rozmedzí 6,5 až 7,5 pH. Pôda na jeho pestovanie by mala byť hlinitopiesčitá, ale dostatočne vododržná. Ak ste nútení pestovať špenát na ťažkých a zlievavých pôdach, vyskúšajte vyvýšené záhony alebo hroble, zaistia koreňom vhodné podmienky na rast a vývoj. Rastliny vytvoria za krátky čas veľké množstvo zelenej hmoty – sú to veľkí „jedáci“ s vysokými nárokmi na prístupné živiny v pôde. Nezabudnite preto hriadku prihnojiť.

Odroda ‘Asta F1’ je hybridný špenát odolný proti plesni špenátovej. Je vhodný na jarné a jesenné pestovanie aj na prezimovanie. ‘Matador’ a ‘Winterreuzen’ sú spoľahlivé odrody s dobrou odolnosťou proti vybiehaniu do kvetu. Sú dostatočne mrazuvzdorné a výborne prezimujú.

Aj ten najlepší špenát za horúcich letných dní vybieha do kvetu. Ako spoľahlivú náhradu na tepelné spracovanie aj na priamu konzumáciu môžete využiť mangold (Beta vulgaris). Tvorí veľké listy a hrubé listové stopky. ‘Lucullus’ je odroda s hrubými bielymi stopkami a rozložitými listami, ‘Magenta Sunset’ má farbu stopiek ružovofialovú.

Ak hľadáte niečo skutočne zaujímavé, siahnite po kapuste sitinovej (Brassica juncea). Jej lístky majú výrazne aromatickú horčičnú chuť. Mladé listy sa hodia do zmiešaných listových šalátov, staršie sa dajú mierne podusiť a podávať ako príloha k mäsu či ryži. Odroda ‘Red Giant’ má výrazné červeno sfarbené rebrá a listové čepele, ‘Frilly Red’ má červené listy hlboko strihané do jemných úkrojkov, ‘Golden Frils’ má listy zlatožlté, ‘Southern Giant Mustard’ má listy oválne a na okrajoch silno kučeravé.