Sme tím vášnivých záhradkárov, ktorí sa delia o svoje vedomosti a lásku k záhradníctvu. Našim cieľom je prinášať odborné rady, praktické skúsenosti, inšpiráciu a aktuálne trendy v oblasti úžitkových i okrasných záhrad a všetkého, čo súvisí s rastlinami.

redakcia Záhradkár

Všetky doteraz chované domáce formy prepelíc okrem kalifornskej pochádzajú z&nbsp;Ázie. Predmetom domáceho chovu sa stala prepelica japonská hlavne pre dobré úžitkové vlastnosti (produkcia mäsa a&nbsp;vajec). V&nbsp;nosivom type prepelíc je hmotnosť samčeka 105 až 115&nbsp;g, samičky 130 až 140&nbsp;g a&nbsp; znáška 150 až 300 vajec. V&nbsp; prípade, že zvolíte brojlerový typ prepelíc, hmotnosť samčeka bude 200 g, samičky 250 g, no znáška iba 15 až 30 vajec.

„Prepelice nosivého typu chováme už niekoľko rokov. Zo začiatku sme čerpali poznatky z&nbsp;kníh a&nbsp; odborných článkov. Bez nich človek robí veľa omylov, ktoré môžu dopadnúť zle, a&nbsp;to hlavne pri odchove mláďat. Človek sa však učí na vlastných chybách a&nbsp;dnes môžem povedať, že sme si vytvorili zdravý a&nbsp; silný chov prepelíc,“ približuje začiatky chovateľskej cesty pani Andrisíková. Uvažuje, že niektorí chovatelia by s&nbsp; ňou možno nesúhlasili, pretože prepelice chová celý rok vo vonkajšej voliére bez svietenia Prepelice sú veľmi plaché, preto potrebujú veľa úkrytov. či kúrenia, no zároveň dodáva, že jej sa tento spôsob chovu osvedčil. „Prepelice sú zdravé, aktívne a&nbsp;bez chorôb. V&nbsp;zime je síce znáška menšia, ale nie je to nič tragické. Skoro vôbec sa nenapádajú, čo bol veľký problém v&nbsp; klietkovom chove, ktorý sme vyskúšali tiež. Napriek tomu, že mali dosť priestoru, napádali sa.“

„Pri klietkovom chove sme mali trojposchodovú klietku, pričom sme sa držali rozmerov tak, aby jej plocha sedela pre odporúčaný počet zvierat. Bolo to približne osem sliepočiek na dva kohútiky. Prepelice je možné chovať aj bez kohútikov, ale keďže prepeličky si aj sami liahneme vo vlastnej vyrobenej liahni, je potrebné, aby boli vajíčka oplodnené. Liaheň používame preto, že japonské prepelice nemajú zachovaný pud sedenia. Nevýhoda chovu bez kohútikov spočíva aj v&nbsp;tom, že väčšinou jedna zo sliepočiek prevezme úlohu samčeka a&nbsp;prestane znášať vajíčka. Klietku sme mali drevenú bez roštov. Ako podstielku sme používali drevné hobliny a&nbsp;slamu. Rošty sú možno lepšie na údržbu, ale predstava, že by behali po kovovej mriežke, sa nám veľmi nepáčila,“ vysvetľuje pani Janka. 

Andrisíkovci takto chovali prepelice od jari do jesene vonku a&nbsp;na zimu ich prenášali do garáže. Samozrejme, museli im svietiť, a&nbsp; to 12 až 14 hodín denne. „Pri takomto postupe sme mali dosť vajec aj v&nbsp; zime, ale podmienky s&nbsp; umelým osvetlením neboli ekonomické a&nbsp; ani prirodzené pre prepelice. Najväčší problém bola vysoká prašnosť v&nbsp;miestnosti. Zvieratá sa v&nbsp;klietke dosť napádali, hoci mali viac priestoru, ako odporúčala odborná literatúra. Boli náchylnejšie na bežné ochorenia. Nadobudli sme pocit, že tento spôsob chovu nie je správny a&nbsp;je priveľmi umelý.“ 

Rodina postupne začala uvažovať o&nbsp;chove prepelíc vo voliére, kde by mali zvieratá dostatok priestoru na pohyb, prirodzené svetlo a&nbsp; pôdu, v&nbsp; ktorej by sa mohli zbavovať parazitov. Vybudovali preto voliéru z&nbsp; troch strán chránenú drevenými doskami kvôli závetriu a&nbsp; s&nbsp; plechovou strechou. Prednú stenu a&nbsp; podlahu tvorí hrubé zvárané pletivo. Podlaha vznikla hlavne preto, aby sa k&nbsp;prepeliciam nepodhrabávali potkany a&nbsp;iné predátory. 

„Vo voliére sú prepelice pokojnejšie, majú viac priestoru, a&nbsp; keďže sme im urobili skrýše, tak sa majú kde schovať, ak sa stane, že chce jedna druhú napadnúť. Ako podstielku používame slamu. Nechýba ani pieskovisko na takzvaný pieskový kúpeľ, ktorý chráni perie pred parazitmi. Navyše zrnká piesku slúžia aj pre dobrú stráviteľnosť potravy. Do piesku pridávame vápenný grit pre hydinu kvôli zabezpečeniu dostatku vápnika.“

Čo tak skúsiť strakaté vajíčka? Sú plné živín a oplatia sa aj na malých pozemkoch!

redakcia Záhradkár

Autor článku

redakcia Záhradkár

Plus TV

Stolový kalendár s lunárom pre všetkých záhradkárov práve mieri do predaja

LUNÁRNY KALENDÁR pre záhradkárov | 9. – 15. DECEMBER

Posledný tohtoročný Záhradkár špeciál je práve v predaji!

Výber pre vás

Čo tak skúsiť strakaté vajíčka? Sú plné živín a oplatia sa aj na malých pozemkoch!

redakcia Záhradkár

Súvisiace články

Vaše ZNAMENIE prezradí, akú ZELENINU by ste mali jesť. A ešte to o vás aj veľa napovie!

Ak nepoznáte AČOKČU, prichádzate o veľa! Toto sú dôvody, pre ktoré sa oplatí!

Čo zbierať v apríli? Prehľadný kalendár byliniek, ktoré sa oplatia!

Takéto veľkonočné zvyky majú ľudia vo svete. Z niektorých sa vám zatočí hlava!

REPORTÁŽ: Vajnorské kraslice sa kedysi zdobili trávou

TOP dekorácie z obyčajných KAMEŇOV. Toto musíte skúsiť!

Autor článku

redakcia Záhradkár

Plus TV

Stolový kalendár s lunárom pre všetkých záhradkárov práve mieri do predaja

LUNÁRNY KALENDÁR pre záhradkárov | 9. – 15. DECEMBER

Posledný tohtoročný Záhradkár špeciál je práve v predaji!

Výber pre vás