Sme tím vášnivých záhradkárov, ktorí sa delia o svoje vedomosti a lásku k záhradníctvu. Našim cieľom je prinášať odborné rady, praktické skúsenosti, inšpiráciu a aktuálne trendy v oblasti úžitkových i okrasných záhrad a všetkého, čo súvisí s rastlinami.

redakcia Záhradkár

Dopestovať jahody nie je náročné, no mali by ste im dopriať dostatok slnka, aby boli zdravé a sladké. Uchrániť ich treba pred vetrom aj&nbsp;mrazom, ktorý by mohol úplne zničiť vyhliadky na úrodu. Na pestovanie zvoľte pôdu s&nbsp;pH blízkym k&nbsp;neutrálu, dobre zásobenú živinami. Určite dodržte osevný postup a&nbsp;zásobenie dôležitými živinami, najmä NPK a horčíkom. Na jednom mieste porast nenechajte dlhšie ako 4 roky a&nbsp;saďte výlučne zdravé sadenice od certifikovaných predajcov.

Ak sa rozhodnete pre jarnú výsadbu, bohatú úrodu už v&nbsp;tomto roku nedopestujete, no o&nbsp;to viac sa z&nbsp;nej budete tešiť v&nbsp;budúcej sezóne, keď rastliny naplno prejavia svoj potenciál. Pri rozhodovaní sa, akú odrodu vysadiť, zohráva rolu aj tvar a&nbsp;veľkosť plodov, chuť či farba. Niekoho zaujíma, či sa jedná o&nbsp;odrodu viackrát rodiacu (remontantnú). Nech už sa však rozhodnete pre ktorúkoľvek z&nbsp;nich, pamätajte, že nutnosťou je doplnková závlaha.

Výber správneho miesta na pestovanie jahôd je kľúčový a&nbsp;zároveň kritický pre každého pestovateľa. Ak sa záhradkár zmýli, má to dosah na úrodu. Efektivitu pestovania ovplyvňujú abiotické faktory, ako je teplota, pôda a&nbsp;jej vlastnosti, dostatok zrážok či samotný terén – ideálna je rovina chránená pred vetrom. Výšku úrody a&nbsp;kvalitu plodov ovplyvňujú aj možnosti pestovateľa zabezpečiť jahodám doplnkovú závlahu, čo by v&nbsp;malej záhradke nemalo robiť problém. Rovnako treba zabezpečiť hnojenie a&nbsp;nastielanie.

Jahoda je pôvodne lesná a&nbsp;lúčna rastlina, ktorá si vyžaduje humóznu a&nbsp;prevzdušnenú pôdu. Najlepšie sa jej darí v&nbsp;piesočnato-hlinitej pôde s&nbsp;vyšším obsahom organických látok. Optimálne pH pôdy je 5,8 až 6,5. Pri pH vyššom než 6,5 sú blokované stopové prvky a fosfor, pri nižšom pH ako 5,5 je blokovaný horčík a fosfor uvoľňuje z&nbsp;pôdneho komplexu jedovatý hliník a iné ťažké kovy.

Rastlina prosperuje na slnečnom stanovišti, pretože patrí k&nbsp;druhom náročným na svetlo, aj keď je schopná dočasne zniesť čiastočné zatienenie bez rizika zníženia tvorby úrody. Limitujúci faktor je aj teplota. Priemerná ročná teplota vhodná na pestovanie jahôd je 6 až 10 °C. V&nbsp;čase dozrievania však potrebuje 25 °C. Dostatok vlahy je na dopestovanie kvalitnej úrody viac než nutný, no treba myslieť na to, že jahody neznášajú dlhodobé zamokrenie. Jahody majú plytký koreňový systém 20-30 cm.

Jahody najlepšie chutia čerstvo odtrhnuté, no zberajte ich skoro ráno, keď ešte nie sú rozhorúčené od slnka. Obľúbené sú aj v&nbsp;zmrzline alebo len rozmixované a&nbsp;zmrazené v&nbsp;dreni. Výborné sú do koláčov pečených aj nepečených. Kompóty z&nbsp;nich sú jedinečné, ale čuduj sa svete, nechutia v&nbsp;tejto podobe každému. Tradičný džem či sirup vyhľadávajú deti, cukrári. Dokonca sa stretnete aj s&nbsp;pálenkou.

Choroby, škodce a iné problémy vám priblížime na nasledujúcej strane &gt;&gt;&gt;

Už na začiatku leta sa na listoch jahôd môžu objaviť fialové neohraničené škvrny s&nbsp;tmavým stredom. Fialová škvrnitosť listov (Diplocarpon earliana) prezimuje na chorých listoch, ktoré ak neodstránite, sú zdrojom novej nákazy v&nbsp;ďalšom roku. Ak sa proti chorobe nezasiahne, škvrny sa začnú spájať do súvislej plochy a&nbsp;okraje listov sa stočia smerom nahor. Uprostred škvŕn sa neskôr vytvorí sivá bodka. Choroba sa môže vyskytnúť aj na ostatných zelených častiach rastliny ako sú kališné lístky alebo stonka. Pozitívum je, že aj keď sa huba dostane do blízkosti plodu, nezmení jeho chuťové vlastnosti, hoci na jeho vzhľad vplyv má.

Čo môžete proti nej robiť? V&nbsp;čase dozrievania plodov chemickú ochranu proti nej vykonávať nesmiete. Môžete ale z&nbsp;rastlín odstraňovať jednotlivé listy. Postrek meďnatým prípravkom robte až po zbere úrody. Okrem chemickej ochrany porastu dokážete pomôcť závlahou podmokom. Pri zakladaní nového jahodoviska zvoľte redší spon a&nbsp;slnečné stanovište.

Na listoch jahôd sa vyskytuje aj biela škvrnitosť listov (Mycospaerella fragariae), ktorá sa prejavuje červenofialovými škvrnami s&nbsp;ohraničením. Stred týchto škvŕn neskôr bledne. Pri silnom tlaku choroby listy odumierajú. Ochrana proti bielej škvrnitosti je rovnaká ako pri fialovej.

Pleseň sivá (Botrytis cinerea) na jahodách sa prejavuje hnilobou plodov, ktorá sa šíri najmä za daždivého počasia. Okrem voľby odolnejšej odrody je nutné siahnuť po chemickej ochrane v&nbsp;podobe preventívnych postrekov. Prvý je treba aplikovať na začiatku kvitnutia, druhý o&nbsp;týždeň neskôr. Pomáha aj výsadba jahodoviska na suchom a&nbsp;slnečnom mieste, kde porast i&nbsp;po daždi rýchlejšie obschne. A&nbsp;zavlažujte len ku koreňom.

Zo škodcov sa na jahodách môžete stretnúť s&nbsp;roztočíkom jahodovým, ktorý najviac škodí v&nbsp;auguste. Škody spôsobené roztočíkom sa prejavujú na listoch, na ktorých saje šťavy. Listy sa skrúcajú, hnednú. Rastliny sú zakrpetené a&nbsp;v&nbsp;čase rodivosti je úroda na nich výrazne nižšia. Do jahodoviska sa najčastejšie prenesie s&nbsp;nakazenou sadbou, preto treba vysádzať len certifikované sadenice. Roztočíkovi sa darí vo vlhkom prostredí, čo spravidla býva v&nbsp;prepolievanom jahodovisku alebo počas daždivých rokov. Pomáha optimálna zálievka, dodržanie pestovateľského sponu, nové jahodovisko vždy založte na inom mieste ako bolo to predchádzajúce.

Veľmi podobné príznaky ako pri roztočíkovi sa na jahodách prejavujú pôsobením háďatka zhubného (Ditylenchus dipsaci), ktoré je polyfágne. Zgustne si teda na množstve pestovaných druhov. Často ním býva postihnutá cibuľa alebo cesnak. Ak sa háďatko dostane do rastliny produkuje enzýmy, ktoré spomaľujú až zastavujú rast pletív. Napadnuté rastliny rastú len obmedzene, zakrpatievajú. Listy sú malé a&nbsp;zdeformované. Plody sú tam rovnako ako listy, znetvorené a&nbsp;nerovnomerne dozrievajú. Ochrana proti háďatku je rovnaká ako pri roztočíkovi.

Jahodám sa nevyhne ani kvetovka jahodová (Anthonomus rubi), ktorej samičky po prezimovaní v&nbsp;máji kladú vajíčka do kvetných pukov pričom prehryznú stopku plodu, ktorý v&nbsp;dôsledku poškodenia usychá. V&nbsp;júli sa objavuje druhá generácia škodcu, ktorý po krátkom úživnom žere nalieta na ostružinách či dokonca ružiach, zalieza do zeme kde prezimuje.&nbsp; Kvetovka môže pri silnom výskyte poškodiť viac ako polovicu úrody. Na ochranu sa odporúča postrek pred kvitnutím.

Dopestovať jahody nie je náročné, ale... Pri zakladaní JAHODOVISKA sa držte našich rád

redakcia Záhradkár

Autor článku

redakcia Záhradkár

Plus TV

Stolový kalendár s lunárom pre všetkých záhradkárov práve mieri do predaja

LUNÁRNY KALENDÁR pre záhradkárov | 9. – 15. DECEMBER

Posledný tohtoročný Záhradkár špeciál je práve v predaji!

Výber pre vás

Dopestovať jahody nie je náročné, ale... Pri zakladaní JAHODOVISKA sa držte našich rád

redakcia Záhradkár

Súvisiace články

Vyhadzujete LISTY malín, či jahôd? Robíte chybu, takýto VPLYV totiž majú na vaše ZDRAVIE

Založte si jahodovisko z FRIGO SADBY! Pestovanie od A po Z objasní skúsený ODBORNÍK

Sladkokyslá chuť JAHÔD a REBARBORY: Po týchto DOBROTÁCH sa len zapráši!

Autor článku

redakcia Záhradkár

Plus TV

Stolový kalendár s lunárom pre všetkých záhradkárov práve mieri do predaja

LUNÁRNY KALENDÁR pre záhradkárov | 9. – 15. DECEMBER

Posledný tohtoročný Záhradkár špeciál je práve v predaji!

Výber pre vás