Drienky sú nenáročné a perspektívne ovocie, ktoré netreba prehliadať + TOP ODRODY

Vo voľnej prírode dorastá drieň obyčajný (Cornus mas) do výšky dvoch až šiestich metrov. V posledných rokoch sa čoraz častejšie využíva ako ovocná rastlina. Väčšina rastlín z čeľade drieňovité (Cornaceae) je rozšírená v oblasti strednej a južnej Európy, západnej Ukrajiny, Malej Ázie, Kaukazu i Moldavska. V miernom pásme severnej pologule je rozšírených približne 40 druhov drieňa. V parkoch rastú okrasné driene/svíby ako napríklad svíb biely (C. alba), svíb krvavý (C. sanquinea) a iné. Z ovocinárskeho hľadiska je zaujímavý práve drieň obyčajný.

Divorastúce rastliny drieňa obyčajného sa vyskytujú vo voľnej prírode najmä v oblasti hornej Nitry, Dolných Vesteníc, Nitrice, Novák, Zemianskych Kostolian, ale aj Nového Mesta nad Váhom, Revúcej a v iných lokalitách južného Slovenska. Drieň sa v záhrade pestuje pre široké využitie plodov, a to vo forme kra alebo v tvare stromu. Mladé sadenice drieňa sa vysádzajú na jeseň kvôli využitiu zimnej vlahy, vďaka ktorej rastliny pred začiatkom vegetácie dobre zakorenia. Pri pestovaní drieňa vo forme kra ponechajte od zeme päť až šesť výhonkov, ktoré tvoria základ guľovitého až pyramidálneho tvaru rastliny. Pre dopestovanie kmenného tvaru stromčeka ponechajte len jeden výhonok, ktorý bude tvoriť základ budúceho kmeňa. Na tomto kmeni vo výške 0,5 až 0,7 m od zeme ponechajte štyri až päť výhonkov, ktoré budú tvoriť základ priestrannej a vzdušnej koruny.

Výchovné rezy na dopestovanie požadovaného tvaru sa vykonávajú na jar pred začiatkom vegetácie. Pri dostatku svetla môžete pestovať drieň ako solitérnu rastlinu, prípadne dve až tri rastliny v rade alebo rozsadené na pozemku. Tento druh dobre znáša rez a je vhodný aj na pestovanie v živom plote, v ktorom tvorí plody menšej veľkosti. Mladé výhonky režte pred začiatkom vegetácie vo februári zimným rezom. Ďalšie skracovanie letorastov je vhodné podľa prírastkov koncom júla, prípadne neskorým letným rezom v auguste.

Drieň obyčajný poskytuje nutrične hodnotné a pre zdravie užitočné jedlé plody červenej, tmavočervenej, červenooranžovej i žltej farby (‘Lutea’, ‘Jantarnyj’). Plodom je kôstkovica elipsovitého i hruškovitého tvaru, typickej sladkokyslej až kyslej drienkovej chuti. Plody sú dlhé 25 až 35 mm. Kôstka v plode je eliptická, na konci špicatá s dĺžkou 11 až 15 mm. Dužina je červená až tmavočervená pri červených odrodách, s vysokým obsahom minerálnych látok – železa, horčíka, fosforu, draslíka, pektínov, antokyánov, vitamínov A, B₂ a 60 až 85 mg/100 g vitamínu C. Plody drieňa sa využívajú predovšetkým na priamy konzum. Pri vysokej úrode ich môžete použiť na výrobu sirupov, kompótov, džemov, lekvárov, sladkokyslých nálevov i destilátov. Skladovať sa dajú aj v olivovom oleji, v ktorom získajú výbornú chuť. Plody podľa odrôd dozrievajú od prvej dekády augusta až do polovice septembra. Zberajú sa ručne alebo striasaním.

TOP ODRODY NÁJDETE V GALÉRII

Prednosťou drieňa je vysoká odolnosť proti zimným i jarným mrazom. Drienky kvitnú skoro v marci, ešte pred vytvorením listovej plochy. Z týchto dôvodov sa dobre pestujú v nízkych, stredných i vo vyšších chránených polohách i na juhozápadných svahoch do výšky aj 600 metrov nad morom. Drieň obyčajný vyžaduje neutrálne až zásadité priepustné pôdy s dostatkom vápnika. Nemá vysoké nároky na pôdu. V kvalitných piesočnatohlinitých a hlinitých pôdach s dostatkom humusu a základných živín vrátane dusíka, fosforu, draslíka a vápnika majú rastliny dobré podmienky pre rast koreňov a vývoj nadzemnej časti. Počas teplých letných dní a nedostatku zrážok treba dodať vodu doplnkovou závlahou, aby bola pôda v oblasti koreňov vlhká.

Plody tvarom a veľkosťou v plnej tmavočervenej farbe pripomínajú olivy a majú predpoklad na širšie využitie v gastronómii pri príprave lukratívnych jedál v kombinácii s olivovým olejom. Je to ovocný druh, ktorého význam vzrastie pri väčšom využívaní mechanizovaného zberu plodov v ovocinárskej praxi. V porovnaní s inými druhmi netrpí chorobami, čo umožňuje pestovať driene ekologickým spôsobom.