Kávu ani čaj pred 400 rokmi nepoznali. Och, to fakt pili miesto toho toto?

Ešte pred 400 rokmi naši predkovia pili čaj len keď boli chorí. A káva sa k nám dostala ako korisť, dovtedy ju nahrádzali niečím úplne iným. 

Drotári, olejkári a šafraníci, ktorí chodili za obchodom do Ruska a na Blízky východ, doniesli so sebou prvé vzorky čajov až v 16. storočí. Čaj sa u nás predával výlučne v lekárňach ako liek. V tom istom období boli slovenskí šafraníci veľmi známi po celej Európe. Obchodovali so šafranom, ktorý bol drahý ale veľmi obľúbený vo vyšších spoločenských vrstvách, kde bol často sučasťou omáčok.

Po porážke Turkov pri Viedni v roku 1683 sa k nám ako korisť z boja dostala káva. Podobne ako čaj, aj tá sa predávala za draho len v lekárňach ako liek. Dovoliť si ju mohla len vysoká vrstva, pre ľudí na dedinách nebola dostupná. Práve preto si začali vyrábať náhrady. Jednou z nich bola cigória, čiže upražené a rozomleté korene čakanky obecnej. Obľúbená bola aj melta, zmes čakanky, praženého jačmeňa a cukrovej repy. Konzumovala sa s mliekom, väčšinou na raňajky.