Kupujete bez obáv MORENÉ OSIVO? Zeleninár radí, prečo si vybrať radšej BIOOSIVO

Západná Európa postavila v záhradkárskom sektore bioosivá na prvé miesto. V  Nemecku, vo Francúzsku, v Spojenom kráľovstve, Holandsku, ale výrazne aj v  susednom Rakúsku zažíva táto komodita „boom“. Morené osivo tam v  malých farebných vrecúškach nenájdete. Keď sa však pozriete na náš trh, ponuka bioosiva je zatiaľ skutočne okrajová. Má úzku skupinu svojich priaznivcov, hlavný záhradkársky prúd je k nemu však indiferentný.

Bioosivo pochádza z takzvanej bioprodukcie. Bolo vypestované na certifikovaných plochách a pri jeho výrobe, čistení ani balení neboli použité žiadne chemické prípravky. Výroba osiva je náročný proces, ktorý trvá dlhší čas ako vypestovanie štandardnej konzumnej zeleniny. Práve preto môžu rastliny v množiteľských porastoch výraznejšie napádať choroby a škodce. Pri klasickej výrobe osiva proti nim producent zasiahne chemicky.

V  prípade bioosiva táto chemická ochrana nie je možná, následkom čoho býva podstatne nižší výnos, a preto aj vyššia cena. Tá sa v  minulosti bežne pohybovala v  násobkoch ceny osív konvenčných. Dnes sú už však v obchodoch biosemienka zelenín za ceny len o málo vyššie, ako je cena štandardného osiva. „Ľudová cena“ bioosiva osloví jeho priaznivcov, súčasne však neodradí od jeho kúpy tých, ktorí ho primárne nehľadajú.

Silnejší príklon k bio je badateľný u mladých ľudí žijúcich od narodenia v pretechnizovanom svete. Staršia generácia, ktorá si ešte pamätá obdobie bez počítačov, mobilných telefónov a  internetu, má k takémuto osivu podstatne rezervovanejší vzťah. Dlhé roky však tí skôr narodení žili, a často ešte žijú, výrazne ekologickým spôsobom, a tak sa aj starajú o svoju záhradu či hospodárstvo.

Ponuka sa postupne rozširuje, stále v  nej však nájdete hlavne bežnú zeleninu – šaláty, reďkovky, kaleráby, karotky, žeruchu, rukolu, koriander, valeriánku, špenát či mangold. Prevažujú plodiny, ktoré majú krátke vegetačné obdobie, a pri ktorých má bio svoj význam. Do akej miery sa BIO kvalita osiva prejaví na výslednom produkte, napríklad pri kapuste, kde zo semienka s hmotnosťou stotín gramu vyrastie niekoľkokilogramová hlávka, nie je preukázateľné. Navyše medzi výsevom a zberom uplynie mnoho mesiacov. Škodliviny, ktoré rastlina prijme zo znečisteného ovzdušia, sú mnohonásobne vyššie, než by potenciálne prijala z malého semena zo štandardnej produkcie.

„Pri modernom označení bio mi vždy napadne zdanlivo nesúvisiaca spomienka. Spomienka na mojich starých rodičov, dedka a babičku. Oni vlastne žili bio. A nie je to tak dávno, len približne pred 40 rokmi. Žili na dedine, po dvore behali sliepky, kačice a  husi, v chlieviku chrochtalo prasiatko, v zajačníku zajace chrúmali seno. Za dvorom bola záhrada so zeleninou a ovocnými stromami. Síce už bola doba ‚tvrdého socializmu‘, za dedinou však mali záhumienku so zemiakmi, repou, kukuricou, tekvicami a fazuľami. Deväťdesiat percent potravín, ktoré sa konzumovali, boli z vlastnej produkcie. A hlavne – vypestované vlastnými rukami. Ich bio, ktorému však tak nikdy nepovedali, malo pridanú hodnotu vlastnej práce. Práca bola síce drinou, no nikdy sa na ňu nesťažovali. Bola nutnosťou, štýlom života dedeným z generácie na generáciu.“

„Keď sa dnes prejdem rodnou dedinou, nenájdem už prasatá v  chlieve, namiesto záhumienkov sú za dedinou šíre lány. Na poli, kde som pred tým stretával veľa ľudí, je pusto a prázdno. Poľnohospodárska krajina sa vyľudnila. A mňa prepadá nostalgický smútok. Dnes sa všetko to staré a zabehnuté tak nejako pokazilo. Keď chceme bio, väčšina z nás si ho ide kúpiť, najradšej do supermarketu. Tí uvedomelí zájdu k svojmu chovateľovi hovädzieho dobytka či hydiny, k záhradníkovi či ovocinárovi. A len tí osvietení chápu, že bio musí mať jednu podstatnú súčasť – vlastnú prácu.“

„Dnes je pre mladých ľudí takmer nemožné založiť si záhradku. Ceny pozemkov sa vinou stavebného ‚boomu‘ šplhajú do astronomických výšin. A predsa mám občas taký živý sen. Sen o veľkých záhradách za domami, sen o malých políčkach namiesto šírych lánov. Sen o ľuďoch s motykami, rýľmi a hrabľami, pracujúcich na tom, aby si vypestovali obživu pre seba a svojich blízkych, ‚biosen‘.“

„Ak máte aj vy tento sen, my semenári vám na jeho čiastočné splnenie ponúkame osivá. Sú polotovarom, základom, to hlavné si musíte dorobiť vlastnou prácou. Nie je podstatné, či je alebo nie je vaše osivo bio. Nie je podstatné, či hnojíte iba kompostom, alebo občas rozhodíte trochu minerálnych hnojív. Vaša mrkva, tá, ktorú ste vysiali, okopávali, pretrhávali a vlastnoručne pozberali, má pre vás väčšiu hodnotu ako tá najlepšia biomrkva z obchodu. Prospieva vášmu telu pri konzumácii, prospieva vášmu telu pri práci a ‚čistí hlavu‘.“