Na rozdiel od ostatných byliniek na chrípku a prechladnutie sa túžobník brestový (Filipendula ulmaria) takej sláve neteší, to však z neho nerobí menejcennú pomoc. V boji proti chrípke sa táto rastlinka odporúča odpradávna. Ak na ňu nenatrafíte vo voľnej prírode (rastie pri mokrých, až močiarnych pôdach), stále je šanca nájsť ju v lekárni. Ak sa vám nepodarí nájsť ju ani tam, určite sa o nej dočítate v každej dobrej knihe o liečivkách.
Je to rozkonárená bylina so žltkasto bielymi súkvetiami, ktoré by mohli pripomínať bazové kvety, avšak túžobník vonia po mandliach. Má potopudné a močopudné liečivé účinky, čaj prináša pocit úľavy pri vysokých horúčkach, chrípkových ochoreniach aj pri reumatických a obličkových bolestiach. Obsahuje kyselinu salicylovú, často využívanú v kozmetickom priemysle.
Vedeli ste?
V antike sa z túžobníka vyrábala masť na rozotieranie opuchov a hrčiek, korene sa užívali pri epilepsii a z kvetov sa varil čaj na bežné pitie a potenie. Jeho starší latinský názov „spirea“ bol inšpiráciou pre názov lieku aspirín a stál tak pri jeho zrode. Dodnes je veľmi cenný aj kvôli včelám. V lete poskytuje veľké množstvo žltkastého peľu. Prečo nesie názov túžobník, sme sa nedozvedeli, ale možno je to práve vďaka tomu, že po jeho peli túžia včely.
Kedy túžobník zbierať?
Pri zbere sa odrezávajú celé súkvetia v júni až v auguste a kvety sa z nich oberajú ručne alebo hrebeňmi. Materiál sa suší v tenkých vrstvách na vzdušnom tienistom mieste, ale aj v umelom teple do 35 °C. V októbri sa vykopávajú korene, z ktorých sa pripravuje tinktúra.
Ako pripraviť tinktúru z túžobníka, nájdete na ďalšej strane...
