Reklama

Aby ste mali hriadky stále plné... Opakované výsevy vám zabezpečia ukážkovú úrodu po celý rok

Správnym zostavením osevného plánu s využitím vzájomného pôsobenia rastlín dokážete pestovať zeleninu ekologickejšie a dočkáte sa kvalitnej úrody.

Zdroj: Shutterstock

Reklama

Myslite dopredu, plánujte efektívne, využite hriadky naplno a dbajte, aby na nich vždy niečo rástlo. Keď nepodceníte správne a dôsledné vypracovanie osevného plánu, odmenou vám bude takmer celoročná zásoba čerstvej zeleniny.

Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    Inšpirujte sa: Rozdelenie plodín podľa pestovateľských tratí

    Základom úspechu je správne a včasné naplánovanie zeleninovej záhrady v súlade s osevnými postupmi. Aby ste záhradu využili na maximum, pestujte na hriadkach počas roka viac ako len jednu plodinu. Nezabúdajte, že niekoľkoročným pestovaním jednej plodiny na rovnakom stanovišti sa zhoršuje kvalita pôdy, jednostranne sa odčerpávajú živiny, zvyšuje sa riziko výskytu chorôb a škodcov typických pre daný rastlinný druh. Z týchto dôvodov je nevyhnutné plodiny každoročne striedať.

    Pravidlá osevného postupu

    • Nepestujte rovnaký druh zeleniny, respektíve rastliny pochádzajúce z rovnakej botanickej čeľade, na rovnakom mieste skôr ako o 3 až 4 roky.
    • Prihliadajte na vzájomné pôsobenie rastlín a význam pestovateľských tratí.
    • Kombinujte skoré a neskoré odrody, predplodiny, hlavné plodiny a medziplodiny.
    • Širokolisté druhy zabraňujú rastu buriny, preto je dobre vysadiť ich s úzkolistými.
    • Striedajte hlboko zakoreňujúce (rajčiak, kukurica) a stredne hlboko zakoreňujúce (hlúboviny) s plytko zakoreňujúcimi (šalát, paprika) druhmi zeleniny, čím pomôžete optimálnemu využitiu živín a vlahy zo všetkých vrstiev pôdy.

    Dodržte pravidlá

    Pri pestovaní podľa pestovateľských tratí je najjednoduchšie rozdeliť plochu na tri zóny (hriadky), pričom každú jeseň prihnojíte len jednu. Vzniknú tak pestovateľské trate, ktoré vyjadrujú nielen počet rokov od posledného zapracovania vyzretého maštaľného hnoja alebo kompostu do pôdy, ale určujú i to, ktorú zeleninu z pohľadu nárokov na živiny je tam najvhodnejšie pestovať.

    Dbajte na alelopatické vzťahy medzi rastlinami, nezabudnite si vyčleniť priestor na pestovanie trvácej zeleniny a hriadky spestrite bylinkami či kvitnúcimi letničkami, ktoré sa ľahko rozmnožujú samovýsevom a navyše do záhrady prilákajú užitočný hmyz, odpudia škodce a ochránia úrodu pred výskytom chorôb. Na jednej hriadke pestujte rastliny s podobnými nárokmi na vlahu, svetlo a úrodnosť pôdy. Vyhnite sa však kombinácii druhov z rovnakej čeľade. Majú veľmi podobné nároky na živiny a trpia rovnakými chorobami. Keďže rastliny pôdu vyčerpávajú, na časť uvoľnených hriadok koncom leta vysejte druhy určené na zelené hnojenie a pred zimou ich zapracujte do pôdy.

    Rozdelenie plodín podľa pestovateľských tratí

    Nie všetky druhy zeleniny dobre reagujú na hnojenie, preto sa pestujú podľa nárokov na zásobu živín v pôde. Plodiny na základe nárokov na živiny a reakcie sa rozdeľujú na:

    Plodiny I. trate

    Zelenina s vysokými nárokmi na priame hnojenie organickým hnojivom, kompostom, maštaľným hnojom, ktoré sa aplikujú na jeseň. Patria sem:

    • hlúboviny (kapusta, kel, karfiol, brokolica, kaleráb)
    • plodová zelenina (uhorky, rajčiaky, paprika, tekvice, baklažány, melóny)
    • výnimky: pór, zeler, skoré zemiaky, kukurica lahôdková

    Plodiny II. trate

    Zelenina pestovaná druhý rok po hnojení organickým hnojivom. Pred výsadbou/sejbou môžete do pôdy zľahka zapracovať kompost, prípadne priemyselné hnojivo. Pestuje sa tu:

    • koreňová zelenina (mrkva, petržlen, paštrnák, reďkovka, repa červená)
    • cibuľoviny (cibuľa, cesnak)
    • listová zelenina (šalát hlávkový, šalát ľadový, špenát, kapusta čínska, fenikel, valeriánka, endívia, mangold)

    Plodiny III. trate

    Zelenina pestovaná na pôde ešte nehnojenej alebo vyhnojenej pred dvoma sezónami. Zaraďujeme sem:

    • strukoviny (fazuľa, hrach, bôb),
    • výnimky: druhy s krátkou vegetáciou (reďkovky, šaláty, listová zelenina).

    Trváce rastliny

    Odhliadnuc od osevného plánu si v záhrade vyhraďte priestor na obľúbené stálice, ako je rebarbora, chren, špargľa, bylinky či ľahko sa rozsievajúce letničky (nechtík, aksamietnica, kapucínka).

    Začiatok sezóny

    Od februára môžete v skleníkoch či na okenných parapetoch začať konečne predpestovávať prvé priesady. Ako prvé by ste mali otvárať vrecúška čili papričiek, zeleru, papriky a baklažánu. Majú dlhé obdobie vzchádzania, preto sa môžu začať vysievať už v polovici februára. Rovnako si môžete predpestovať fenikel a v skleníku začať s pestovaním kalerábu či šalátu na rezanie bez nutného tepla. Ideálny čas na vysievanie rajčiakov v domácich podmienkach je koniec marca až začiatok apríla. Po zbere prezimujúcich odrôd začnite v marci s pestovaním jarnej zeleniny na voľných hriadkach.

    Medzi najskoršie druhy patria ázijské i jarné šaláty, mrkva, reďkovky, reďkev, bôb, vhodná odroda cibule, špenát i skorý hrach. Úroda dozrie skôr, ako budete hriadky potrebovať na vysádzanie hlavných plodín. V polovici apríla môžete začať s vysievaním repy červenej (cvikly) alebo si predpestovať priesady cukety, dýň, melónov a uhoriek, ktoré vysadíte spolu s ostatnými teplomilnými druhmi a plodovou zeleninou po troch zamrznutých v polovici mája. Koncom apríla vysejte priamo na hriadku neskoré odrody hlúbovín vhodné na uskladnenie. Nezabudnite ani na priamy výsev fazule, kukurice, cukety, tekvíc a uhoriek.

    Prvá sejba do voľnej pôdy

    • Špenát: Ak to stav pôdy dovolí, vysievajte už od polovice februára. Z neskoršej sejby, od začiatku apríla, často vybieha do kvetu.
    • Petržlen: Dlho klíči, preto ho sejte čo možno najskôr. Spolu s osivom petržlenu vysejte aj značkovaciu plodinu.
    • Cibuľa: Osivo spolu so značkovacou plodinou sejte čo najskôr.
    • Mrkva: So siatím môžete začať v marci, ak už pôda mierne oschla. Osivo dobre klíči už pri teplote 3 až 4 °C. Na skorú sejbu sú vhodné hlavne odrody karotky.
    • Reďkovka: Na voľné záhony sejte od polovice marca. Rýchlo vzchádza, preto je ideálna ako značkovacia plodina.
    • Kôpor: Sejte od druhej polovice marca do apríla.
    • Hrach: Sejte od polovice marca do začiatku apríla, začnite hrachom cukrovým. Vyberte odrody s rôzne dlhou vegetáciou, aby ste si zabezpečili postupné dozrievanie a tak predĺžili zber.
    • Paštrnák: Rýchlo stráca klíčivosť, preto vždy sejte len čerstvé osivo. Čas máte do polovice apríla.
    • Mangold: Osivo sejte v druhej polovici apríla.

    Druhé kolo

    Po zbere prvých jarných plodín nenechajte začiatkom leta hriadky dýchať prázdnotou. Pôda je vyhriata a výber druhov chrumkavej zeleniny, ktorá ešte stihne priniesť bohatú úrodu, je naozaj pestrý. Pred výsevom hriadky upravte. Pôdu zbavte pozberových zvyškov, prípadne vyskytujúcej sa buriny. Pre bezproblémové vzchádzanie klíčiacich semien musia byť splnené dve základné podmienky, a to dostatočné teplo a zabezpečená primeraná vlhkosť pôdy. Veľkým pomocníkom v tomto období je biela netkaná textília, ktorá vám pomôže udržať mikroklimatické aj vlhkostné pomery v optime a zároveň ochráni mladé rastliny pred škodcami, ako sú napríklad skočky.

    Ešte stále môžete v júni vysievať kvaku, jánsku mrkvu, cviklu, mangold, fazuľu, kukuricu, cukety, poľné šalátové uhorky, karfiol, brokolicu, kaleráb, kel kučeravý, čakanku, listové a celoročné odrody šalátov či bylinky, ako je kôpor, listový koriander či petržlen kučeravý. Prázdne hriadky budú ideálne aj na výsadbu priesad papriky, kapusty, karfiolu, ružičkového kelu, zeleru, brokolice alebo byliniek.

    Čo vysievať v druhom kole

    • Jánska mrkva: Na tento účel sú najvhodnejšie odrody skorej karotky, ktoré môžete vysievať až do začiatku júla.
    • Repa červená: Na jesenný zber a následné skladovanie osivo vysievajte najneskôr v polovici júna. Voľte odrody, ktoré sa rýchlo zaguľacujú.
    • Fazuľa kríčková: Vysievajte do polovice júna. Po vyrastení rastlín na výšku dlane začnite ku každému riadku prihŕňať pôdu.
    • Kukurica: Vyberajte však veľmi skoré odrody kukurice cukrovej, ktorá sa na varenie klasov zberá v mliečnej zrelosti.
    • Cukety a patizóny: Fyziologicky mladšie rastliny z neskorších výsevov lepšie odolávajú listovým chorobám, hlavne múčnatke.
    • Karfiol a brokolica: Aby hlávky do jesene dorástli do zberovej veľkosti, s pestovaním musíte začať do polovice júna. Sejte priamo na hriadky a predpestované priesady neskôr rozsaďte do sponu 50 x 40 až 50 cm.
    • Kaleráb: Ak si chcete počas zimy pochutnať na chrumkavom kalerábe, pestujte neskoré odrody určené na uskladnenie.
    • Kel kučeravý: Najlepšie prezimujú kompaktné rastliny z priameho výsevu do polovice júna, pričom na konečnú hriadku ich budete môcť presadiť v druhej polovici júla.
    • Listová zelenina: Siahnite po listovom, rímskom a po celoročných odrodách šalátu či ázijských druhoch, ako je napríklad mizuna. Na neskorší zber vysejte šalát ľadový. Od jari až do jesene môžete vysievať a priebežne zberať perilu. Na celoročné vysievanie je vhodná aj eruka (rukola). Vyhriata pôda je výborná na sejbu kapusty pekinskej a čínskej.
    • Fenikel: Na júlovú výsadbu priesad vysievajte semená v polovici júna. Neskorý výsev zamedzí kvitnutiu a zabezpečí krásne vyzreté buľvy.

    Zelené hnojenie

    Ak máte väčšiu záhradu alebo nechcete pestovať veľké množstvo zeleniny, vysejte na hriadky rastliny zeleného hnojenia, ktoré vytvoria súvislý porast, zamedzia rastu buriny, vyplaveniu živín z pôdy (najmä dusíka), pomôžu jej krásne sa zregenerovať a vylepšia jej vlastnosti. Vďaka nim sa pôda zároveň detoxikuje od škodlivých látok. Najväčšie plus je v prínose živín. Koreňmi ich doslova vytiahnu z hlbších vrstiev a sprístupnia ich pre plytko koreniacu zeleninu.

    Bohatú zelenú hmotu a mohutný koreňový systém za krátky čas vytvorí napríklad facélia, pohánka, hrach siaty, hrach roľný (peluška), horčica biela, lupina. Zelenú hmotu týchto druhov stihnete pokosiť a zarýľovať ešte na jeseň. Na skoré jarné zapracovanie do pôdy využite sejbu ozimných druhov, ako je vika huňatá, repka ozimná či raž. Hriadky po zelenom hnojení budú pripravené na pestovanie druhov, ktoré vyžadujú väčšiu zásobu živín.

    Zdroj: Shutterstock

    Rozumné plánovanie, keď si na pestovanie naozaj vyberiete len tie druhy a odrody, ktoré počas sezóny bez problémov skonzumujete, vám umožní dopriať si dostatok čerstvej zeleniny aj zo zdanlivo malej plochy.

    Výsadbový plán na jar a začiatok leta nájdete na ďalšej strane >>>

    Vyberáme pre vás niečo PLUS

    Autor článku

    Redaktorka i záhradná architektka, milovníčka prírody, zelene a pestrofarebných kvetov vždy pripravená prinášať novinky, tipy a rady zo sveta záhradného dizajnu, floristiky i úžitkových záhrad.