Jeseň je obdobím výsadby ovocných stromov a krov. Napriek dnešným všeobecne dostupným informáciám sa však každoročne stretávame s chybami, ktoré mnohí záhradkári pri výsadbe robia. Pozreli sme sa na tie najčastejšie.

Zdroj: Archív: Záhradkár
Ing. Marián Komžík, ovocinár
1. omyl: Jama musí byť veľká
Ešte stále sa každoročne v čase vysádzania výpestkov možno stretnúť s názorom, že stromu treba pripraviť jamu veľkú meter krát meter. Tento názor bol správny v dobách, keď sa vysádzali stromy na silne rastúcich podpníkoch a cieľom bol vyšší pestovateľský tvar. Mali dlhú životnosť, a preto bolo potrebné už pri sadení im zabezpečiť zásobné hnojenie. Dnešné podpníky nie sú už tak hlboko koreniace a ich koreňový systém sa z 90 percent rozkladá v hĺbke do 40 cm. Pre bežné, dnes ponúkané výpestky preto odporúčame výsadbovú jamu s veľkosťou vedra, do ktorej sa pohodlne zmestia korene.
Zdroj: Jarmila Szabóová
Kedysi sa odporúčalo kopať na výsadbu ovocného stromu jamu veľkorysých rozmerov, dnes postačí prispôsobiť ju veľkosti koreňového systému tak, aby bol v nej rovnomerne rozmiestnený.
Vyhnete sa tak aj takzvanému „kvetináčovému“ efektu, ktorý vzniká práve v prípade väčších jám. Síce sa v prvých rokoch koreňom i stromčeku dobre darí, no po pár rokoch prerastú celú jamu, korene „zlenivejú“ a do tvrdšieho okolia sa im už ísť nechce a celkový efekt je nakoniec skôr negatívny. Jednoducho tu platí staré známe: „Ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko“. Samozrejme, v prípade vysádzania dlhovekých druhov na silnejších podpníkoch môžete jamu aj zásobné hnojenie vyriešiť štandardným spôsobom.
Zdroj: shutterstock.com
Pred výsadbou ovocného stromčeka, vykopte jamu. Dnes už neplatí, že jama má mať rozmery 1x1 m, ale plne postačuje jama veľká asi ako desaťlitrové vedro. Musí byť široká natoľko, aby sa do nej zmestil koreňový bal po obvode a zároveň hlboká tak, aby po vysadení miesto štepenia vytŕčalo nad úroveň pôdy 15 cm.
2.omyl: Kôstkoviny sa sadia zásadne na jar
Táto téma sa týka najmä broskýň, nektáriniek a marhúľ, ktoré môžu v prvom roku počas zimy vymrznúť. Ak však je výpestok správne vysadený a ukotvený v pôde, začne si vytvárať vlásočnicové korienky. Takto je pripravený na jar oveľa skôr a hlavne intenzívnejšie naštartuje rast, čo je predpoklad zdravého vývoja. Keby ste vedľa tohto stromu vysadili v jarnom období rovnaký výpestok z toho istého balíka, okamžite by ste uvideli relevantný rozdiel. Kým ten na jar vysadený by si ešte len hľadal miesto v pôde, stromček z jesennej výsadby by už mal atraktívne prírastky.
Aké sú ďalšie nepravdy o jesennej výsadbe ovocných stromov? Čítajte na ďalších stranách! >>>
Zdroj: shutterstock
Prisypte kompost a stromček vysaďte tak, aby zhrubnutá časť kmienka (miesto štepenia) bola 10 cm nad pôdou.
3. omyl: Výpestky z juhu nemôžu ísť na sever
Pravda je, že optimálne na vysádzanie sú výpestky dopestované v danom regióne. Ovocnú škôlku
však nenájdete v každom okrese a stromy treba vyberať z toho, čo nám ponúkajú záhradné centrá.
Práve v severnejších okresoch Slovenska sa často môžete stretnúť s predsudkom, že záhradkári daný výpestok nechcú, lebo bol dopestovaný v južných oblastiach. Na vyvrátenie tohto mýtu uvedieme jednoduchý príklad. Predstavte si dva rovnaké výpestky dopestované v rovnakom roku a rovnakou technológiou. Jeden je vypestovaný v Čadci a druhý v Dunajskej Strede. Ten z Čadce prezimoval pod metrovou nádielkou snehu, v ktorej sa mal ako v bavlnke. Na strane druhej, v Dunajskej Strede sa sneh stihol roztopiť ešte skôr a stromček bol vystavený holomrazom, s priamym pôsobením na celú jeho veľkosť. Ktorý je podľa vás zimným počasím preverený viac a ktorý si teda vyberiete? A to najpodstatnejšie na záver. Mrazuvzdornosť stromov nespočíva ani tak v tom, kde boli dopestované. Ide najmä o genetiku. Keď je raz odroda veľmi mrazuvzdorná alebo plastická (prispôsobivá) na prostredie, je prakticky absolútne jedno, či bola dopestovaná v severných alebo v južných oblastiach.
4. omyl: Nové je vždy lepšie
Šľachtenie napreduje skutočne raketovým tempom a v tomto ošiali sa často zabúda na osvedčené odrody minulosti, a to úplne neoprávnene. Navyše, nie vždy je to najnovšie zároveň najlepšie. Typickým príkladom je ten spred niekoľkých desaťročí, keď sa kompetentní rozhodli riešiť lokálny výskyt šarky sliviek globálnou výsadbou odolnejších čačanských odrôd. Dnes už vieme, že tento krok viedol k napadnutiu a tým k absolútnej degradácii existujúcich zdravých výsadieb ‘Bystrickej slivky’, ktorá bola a ostane špičkou medzi slivkami. Je tiež škoda, že sa zo záhrad vytratili odrody jabloní ako ‘Coxova reneta’, ‘Jonathan’ či ‘Spencer’. Veľakrát ich nahradili také, ktorých jediným pozitívom je to, že sú rezistentné proti chrastavosti jabloní. Ale tu sa pozitívne vlastnosti viacerých z nich často i končia. Preto vám odporúčame, aby ste nové odrody skúšali, ale staré a osvedčené si nechávali a hlavne nezatracovali.
Zdroj: shutterstock
Vo všeobecnosti sa odporúčajú dva termíny na vysádzanie ovocných stromčekov – jeseň a jar. Ktorý je lepší?
5. omyl: Strom bude rodiť automaticky
Stále veľa ľudí si myslí, že zasadením stromčeka sa celá ich starostlivosť oň končí a o rok ich čaká bohatá úroda. Na to, aby vám strom zarodil je však potrebné sústavne sa mu venovať, čím sa vám odvďačí pokojným rastom, zdravou kondíciou a následne vysokými a pravidelnými úrodami kvalitných plodov. To v sebe zahŕňa sled agrotechnických opatrení, ako sú opora, rez, výživa, ochrana, závlaha, prebierka… Netreba zabúdať ani na ďalší dôležitý element – opelenie a už pri nákupe treba myslieť na zabezpečenie vhodnej kompatibilnej odrody, s ktorou sa budú stromy navzájom opeľovať. Riešiť to po rokoch je absolútny nezmysel. Jednak ste ako pestovateľ úplne zbytočne stratili niekoľko rokov a hlavne väčšina si už ani nepamätá, akú odrodu pôvodne vysadili. Hľadať potom vhodného opeľovača je skutočný rébus pre ktoréhokoľvek pomológa.
Zdroj: Marián Komžík
Tvarovaniu korunky sa venujte už po výsadbe ovocného stromu.
6. omyl: Rez po vysadení možno vynechať
Každý vysadený výpestok treba v jarnom období zrezať povýsadbovým rezom. Tým zabezpečíte zmenu pomeru medzi nadzemnou a podzemnou časťou stromčeka v prospech podzemnej. To je základným predpokladom optimálneho nakladania výpestka s vodou a so živinami a tým jeho správneho ujatia. Ďalším efektom je správne predtvarovanie do požadovaného tvaru. Vynechanie tohto kroku by aj v prípade ujatia stromčeka viedlo k nežiaducemu necielenému rastu, čo by pre pestovateľa znamenalo spätné rezy a stratenie minimálne jednej pestovateľskej sezóny.
Zdroj: Ľudovít Vašš
Jeseň je najvhodnejšie obdobie na výsadbu ovocných stromčekov.
7. omyl: V zime sa stromy nezalievajú
Opäť veľký omyl. Táto téma sa týka najmä výpestkov vysadených v jeseni a s následnou holomrazovou zimou bez snehovej pokrývky. Realita je taká, že mráz „vyťahuje“ z vysadených stromčekov vodu a tie tak priebežne schnú. Preto v prípade mrazivých zím bez snehovej pokrývky treba v teplejších dňoch dožičiť stromom závlahu. Samozrejme, toto sa týka nielen novovysadených výpestkov, ale i ostatných mladých výsadieb.
8. omyl: Výsadbou stromčeka sa všetko končí
Opak je pravda! Vysadením stromčeka sa všetko len začína. Ak si ako nádejný pestovateľ tento fakt neuvedomíte, radšej sa do ovocnej výsadby ani nepúšťajte. Existuje síce mnoho trikov, ako si pestovanie zjednodušiť, ale základné body musia zostať zachované. Treba sa pripraviť na ochranu, výživu, rez, naštudovať si materiály, mať pripravené postrekovače, kosačky, hnojivá, treba investovať do závlahy a oporných konštrukcií. S týmto všetkým musíte počítať, a to s plnou vážnosťou. Inak sa nielenže nedočkáte úrody, ale z pestovania bude fiasko a práca, ktorú niekto vynaložil na dopestovanie výsadbového materiálu, vyjde navnivoč. Rovnako ako vaše financie, ktoré ste do toho investovali.