Pestovanie FIGOVNÍKOV od A po Z vrátane super rád a tipov od odborníkov

Vlastné figy

Napriek tomu, že ide o subtropickú rastlinu, ktorej domovom sú južné krajiny Európy, chutné figy si môžete dopestovať i vo vlastnej záhrade. Figovník je ker alebo menší strom, u nás sa však z praktických dôvodov pestuje vo forme kra, dorastajúceho do výšky 2 až 3 m. Začína rodiť pomerne skoro, už v druhom roku po vysadení. Rodí každoročne, spoľahlivo, bohato a dožíva sa až 60 rokov. Väčšina pestovaných odrôd rodí v dvoch vlnách. Prvá úroda dozrieva na vlaňajších výhonkoch začiatkom leta, druhá úroda sa tvorí na letorastoch a dozrieva neskoro na jeseň. Z hľadiska množstva plodov je druhá úroda podstatne bohatšia, dobre však dozrie iba na chránených miestach či teplejších oblastiach.

Zaujímavosť je, že kvety figovníkov kvitnú vnútri puzdrovitého útvaru, ktorý neskôr tvorí obal súplodia. Opeľuje ich malá osička Blastophaga psenes, ktorá dorastá do veľkosti iba asi 1,5 mm. Hoci sa v našich podmienkach tento druh osičky prirodzene nevyskytuje, odporúča sa pestovať iba odrody z adriatickej skupiny, ktoré opelenie nevyžadujú.

Pestovanie

V našich podmienkach sa figovníky pestovali kedysi niekoľkými spôsobmi.

Prvým bolo pestovanie v nádobách v bytoch či v zimných záhradách. V lete sa rastliny vynášali na balkóny a terasy, v zime bolo potrebné ich umiestniť do chladnej miestnosti, kde prezimovali. Tento spôsob pestovania bol veľmi jednoduchý, rastliny však vďaka pestovaniu v nádobe nedokázali naplno využiť svoj rodivý potenciál a dopestované plody boli viac-menej iba na „ochutnanie“.

Druhý spôsob bolo pestovanie v studených skleníkoch alebo fóliovníkoch. Tu nebol problém dosiahnuť vysoké úrody. Mohutný rast figovníka spôsobený kombináciou voľnej pôdy a teplého chráneného stanoviska však zaberá veľkú časť pestovateľskej plochy na úkor ostatných rastlín.

Posledný spôsob je pestovanie vo voľnej pôde. Využíval sa najmä v oblastiach južného Slovenska, kde málokedy dochádzalo k takým silným mrazom, ktoré by dokázali radikálne rastliny poškodiť. Práve táto metóda sa vďaka už spomenutým faktom začína rozširovať čoraz viac na sever našej krajiny. Pestovatelia sa s úspechom dočkajú úrody aj v oblastiach, v ktorých bola táto skutočnosť pred 30 rokmi iba sen.

Výsadba a rez ----->>>

Vyberte správne miesto

Na pestovanie vyberajte chránené miesto na južnej strane domu. Na pôdu je figovník nenáročný, ocení však hlbšie, ľahšie a dostatočne vlhké pôdy. Vysádza sa ako ktorákoľvek iná ovocná drevina, nemali by ste zabudnúť na pravidelnú zálievku.

Hoci sa u nás figovník pestuje najmä vo forme kra, nepotrebuje žiadne oporné koly alebo drôtenky. Po ujatí rastliny opatrne prihnojte, odporúča sa využívať najmä organické formy hnojenia – vyzretý kravský hnoj, slepačí trus, kompost. Hnojte však iba v jarnom období, lebo sú bohaté na dusík, ktorý by pri neskorom hnojení narušil správne vyzrievanie dreva pred zimou.

V letnom období v niekoľkých dávkach aplikujte fosforečné a draselné hnojivá, vhodné je použiť aj komerčne vyrábané hnojivá na citrusy.

Starostlivosť a rez

– Od druhého roku môžete počítať s prvou úrodou.

– Aby ste si zabezpečili pevnú a dobre rozloženú kostru kra, je potrebné figovník každoročne rezať do požadovaného tvaru. Netreba sa báť ani hlbších zásahov, figovníky veľmi dobre reagujú na rez a výborne obrastajú. Rez je potrebný aj z ďalších dôvodov. Nezrezané výhony by boli zbytočne dlhé, pričom najlepšia rodivosť je práve na kratších bočných konároch druhého stupňa.

– Dôležité sú aj vlahové pomery. Figovníky potrebujú najviac vody v jarných a letných mesiacoch. V čase dozrievania plodov je veľmi dôležité obmedziť prísun vody iba na nevyhnutne potrebné minimum. To zabezpečí dobré vyzretie plodov a ich vysokú cukornatosť. Naopak, zvýšená zálievka v tomto období vedie k praskaniu plodov, slabej cukornatosti a celkovej chuti, ako i k šíreniu hubových chorôb.

– V našich podmienkach netrpia figovníky prakticky žiadnymi chorobami a škodcami. Z chorôb sa môže vyskytnúť antraknóza. Po jej zistení neodkladne odstráňte napadnuté časti a následne preventívne aplikujte jesenný a jarný postrek vhodnými prípravkami. Zo škodcov sa výnimočne môžu objaviť roztoče, ktoré takisto odstránite klasickými spôsobmi.

Pozrite si Video o reze s prof. Hričovským: 

Ochrana pred mrazmi

Najdôležitejšou časťou v slede celoročnej starostlivosti v prvých rokoch je príprava rastlín na zimu. Figovníky znesú bez poškodenia mrazy do asi -15 °C, silnejšie mrazy poškodzujú letorasty a mrazy okolo -18 až -20 °C poškodzujú i staršie drevo.

Mladé rastliny treba dôkladne ochrániť pred zimou. Výhony spojte do jedného trsu a zviažte ich. Potom ich obaľte vhodným materiálom, napríklad vrecami, jutovinou alebo hrubým papierom. Vhodným spôsobom je aj ohnutie celého zviazaného trsu až k zemi, jeho upevnenie v horizontálnej polohe a prikrytie. Vekom sa mrazuvzdornosť rastlín zvyšuje.

Niektorí pestovatelia využívajú aj ďalšie spôsoby ochrany pred zimou. Zrežú napríklad korunu po zbere druhej úrody nakrátko, ako pri jarnom reze a takto vzniknutú malú a nízku korunku jednoducho prikryjú drevenými debnami. Staršie rastliny stačí obaliť v spodnej časti. Ak dôjde vplyvom silných mrazov k poškodeniu jednoročných výhonkov, spodná časť ostane nepoškodená. Táto potom bez problémov regeneruje a obmení vymrznutú časť.

Výber odrôd

Najčastejšie sa u nás predáva odroda 'Brown Turkey' s červenými plodmi, 'Ronde de Bordeaux' s hnedými plodmi a sortiment so žltými plodmi, zväčša bez konkrétneho označenia, najčastejšie je však v predaji odroda 'Dottato'. U dlhoročných pestovateľov sa môžete ešte stretnúť so starými adriatickými odrodami, ako je 'Biely adriatický', 'Dalmátsky', 'Krymský 158', 'Kadota', 'Datľový', 'Buržezot', 'Sočský 7' či 'Žltý opeľovač'.

Z dovolenky z Talianska alebo z Chorvátska si však môžete priniesť i modernejšie veľkoplodé odrody. Z odrôd so svetlými plodmi sú najrozšírenejšie 'Panino', 'Paradiso', 'Cerreto', ‘Fiorone Bianco Fillacciano’, ‘Fiorone giallo-giallo oro’ a ‘Palazzo’.

Z tmavo sfarbených odrôd sa v tamojších záhradných centrách predávajú najmä ‘Turca’, ‘Turca Fioni’, ‘Brogiotto’, ‘Verdone’ či ‘Signora’.