Marián Komžík

<h2>Vlastné figy</h2>
Napriek tomu, že ide o&nbsp;subtropickú rastlinu, ktorej domovom sú južné krajiny Európy, chutné figy si môžete dopestovať i&nbsp;vo&nbsp;vlastnej záhrade. Figovník je ker alebo menší strom, u&nbsp;nás sa však z&nbsp;praktických dôvodov pestuje vo&nbsp;forme kra, dorastajúceho do&nbsp;výšky 2&nbsp;až 3&nbsp;m. Začína rodiť pomerne skoro, už v&nbsp;druhom roku po vysadení. Rodí každoročne, spoľahlivo, bohato a&nbsp;dožíva sa až 60&nbsp;rokov. Väčšina pestovaných odrôd rodí v&nbsp;dvoch vlnách. Prvá úroda dozrieva na&nbsp;vlaňajších výhonkoch začiatkom leta, druhá úroda sa tvorí na&nbsp;letorastoch a&nbsp;dozrieva neskoro na&nbsp;jeseň. Z&nbsp;hľadiska množstva plodov je druhá úroda podstatne bohatšia, dobre však dozrie iba na&nbsp;chránených miestach či teplejších oblastiach.
Zaujímavosť je, že kvety figovníkov kvitnú vnútri puzdrovitého útvaru, ktorý neskôr tvorí obal súplodia. Opeľuje ich malá osička Blastophaga psenes, ktorá dorastá do&nbsp;veľkosti iba asi 1,5 mm. Hoci sa v&nbsp;našich podmienkach tento druh osičky prirodzene nevyskytuje, odporúča sa pestovať iba odrody z&nbsp;adriatickej skupiny, ktoré opelenie nevyžadujú.

<h2>Pestovanie</h2>
V našich podmienkach sa figovníky pestovali kedysi niekoľkými spôsobmi.
Prvým bolo pestovanie v&nbsp;nádobách v&nbsp;bytoch či v&nbsp;zimných záhradách. V&nbsp;lete sa rastliny vynášali na&nbsp;balkóny a&nbsp;terasy, v&nbsp;zime bolo potrebné ich umiestniť do&nbsp;chladnej miestnosti, kde prezimovali. Tento spôsob pestovania bol veľmi jednoduchý, rastliny však vďaka pestovaniu v&nbsp;nádobe nedokázali naplno využiť svoj rodivý potenciál a&nbsp;dopestované plody boli viac-menej iba na&nbsp;„ochutnanie“.
Druhý spôsob bolo pestovanie v&nbsp;studených skleníkoch alebo fóliovníkoch. Tu nebol problém dosiahnuť vysoké úrody. Mohutný rast figovníka spôsobený kombináciou voľnej pôdy a&nbsp;teplého chráneného stanoviska však zaberá veľkú časť pestovateľskej plochy na&nbsp;úkor ostatných rastlín.
Posledný spôsob je pestovanie vo&nbsp;voľnej pôde. Využíval sa najmä v&nbsp;oblastiach južného Slovenska, kde málokedy dochádzalo k&nbsp;takým silným mrazom, ktoré by dokázali radikálne rastliny poškodiť. Práve táto metóda sa vďaka už spomenutým faktom začína rozširovať čoraz viac na&nbsp;sever našej krajiny. Pestovatelia sa s&nbsp;úspechom dočkajú úrody aj v&nbsp;oblastiach, v&nbsp;ktorých bola táto skutočnosť pred 30&nbsp;rokmi iba sen.
Výsadba a rez -----&gt;&gt;&gt;

<h2>Vyberte správne miesto</h2>
Na pestovanie vyberajte chránené miesto na&nbsp;južnej strane domu. Na&nbsp;pôdu je figovník nenáročný, ocení však hlbšie, ľahšie a&nbsp;dostatočne vlhké pôdy. Vysádza sa ako ktorákoľvek iná ovocná drevina, nemali by ste zabudnúť na&nbsp;pravidelnú zálievku.
Hoci sa u&nbsp;nás figovník pestuje najmä vo&nbsp;forme kra, nepotrebuje žiadne oporné koly alebo drôtenky. Po ujatí rastliny opatrne prihnojte, odporúča sa využívať najmä organické formy hnojenia – vyzretý kravský hnoj, slepačí trus, kompost. Hnojte však iba v&nbsp;jarnom období, lebo sú bohaté na&nbsp;dusík, ktorý by pri neskorom hnojení narušil správne vyzrievanie dreva pred zimou.
V&nbsp;letnom období v&nbsp;niekoľkých dávkach aplikujte fosforečné a&nbsp;draselné hnojivá, vhodné je použiť aj komerčne vyrábané hnojivá na&nbsp;citrusy.

<h2>Starostlivosť a&nbsp;rez</h2>
– Od&nbsp;druhého roku môžete počítať s&nbsp;prvou úrodou.
– Aby ste si zabezpečili pevnú a&nbsp;dobre rozloženú kostru kra, je potrebné figovník každoročne rezať do&nbsp;požadovaného tvaru. Netreba sa báť ani hlbších zásahov, figovníky veľmi dobre reagujú na&nbsp;rez a&nbsp;výborne obrastajú. Rez je potrebný aj z&nbsp;ďalších dôvodov. Nezrezané výhony by boli zbytočne dlhé, pričom najlepšia rodivosť je práve na&nbsp;kratších bočných konároch druhého stupňa.
– Dôležité sú aj vlahové pomery. Figovníky potrebujú najviac vody v&nbsp;jarných a&nbsp;letných mesiacoch. V&nbsp;čase dozrievania plodov je veľmi dôležité obmedziť prísun vody iba na&nbsp;nevyhnutne potrebné minimum. To zabezpečí dobré vyzretie plodov a&nbsp;ich vysokú cukornatosť. Naopak, zvýšená zálievka v&nbsp;tomto období vedie k&nbsp;praskaniu plodov, slabej cukornatosti a&nbsp;celkovej chuti, ako i&nbsp;k&nbsp;šíreniu hubových chorôb.
– V&nbsp;našich podmienkach netrpia figovníky prakticky žiadnymi chorobami a&nbsp;škodcami. Z&nbsp;chorôb sa môže vyskytnúť antraknóza. Po jej zistení neodkladne odstráňte napadnuté časti a&nbsp;následne preventívne aplikujte jesenný a&nbsp;jarný postrek vhodnými prípravkami. Zo&nbsp;škodcov sa výnimočne môžu objaviť roztoče, ktoré takisto odstránite klasickými spôsobmi.
<h3>Pozrite si Video o reze s prof. Hričovským:&nbsp;</h3>

<h2>Ochrana pred mrazmi</h2>
Najdôležitejšou časťou v&nbsp;slede celoročnej starostlivosti v&nbsp;prvých rokoch je príprava rastlín na&nbsp;zimu. Figovníky znesú bez poškodenia mrazy do&nbsp;asi -15 °C, silnejšie mrazy poškodzujú letorasty a&nbsp;mrazy okolo -18 až -20 °C poškodzujú i&nbsp;staršie drevo.
Mladé rastliny treba dôkladne ochrániť pred zimou. Výhony spojte do&nbsp;jedného trsu a&nbsp;zviažte ich. Potom ich obaľte vhodným materiálom, napríklad vrecami, jutovinou alebo hrubým papierom. Vhodným spôsobom je aj ohnutie celého zviazaného trsu až k&nbsp;zemi, jeho upevnenie v&nbsp;horizontálnej polohe a&nbsp;prikrytie. Vekom sa mrazuvzdornosť rastlín zvyšuje.

Niektorí pestovatelia využívajú aj ďalšie spôsoby ochrany pred zimou. Zrežú napríklad korunu po zbere druhej úrody nakrátko, ako pri jarnom reze a&nbsp;takto vzniknutú malú a&nbsp;nízku korunku jednoducho prikryjú drevenými debnami. Staršie rastliny stačí obaliť v&nbsp;spodnej časti. Ak dôjde vplyvom silných mrazov k&nbsp;poškodeniu jednoročných výhonkov, spodná časť ostane nepoškodená. Táto potom bez problémov regeneruje a&nbsp;obmení vymrznutú časť.
<h2>Výber odrôd</h2>
Najčastejšie sa u&nbsp;nás predáva odroda 'Brown Turkey' s&nbsp;červenými plodmi, 'Ronde de Bordeaux' s&nbsp;hnedými plodmi a&nbsp;sortiment so&nbsp;žltými plodmi, zväčša bez konkrétneho označenia, najčastejšie je však v&nbsp;predaji odroda 'Dottato'. U&nbsp;dlhoročných pestovateľov sa môžete ešte stretnúť so&nbsp;starými adriatickými odrodami, ako je 'Biely adriatický', 'Dalmátsky', 'Krymský 158', 'Kadota', 'Datľový', 'Buržezot', 'Sočský 7' či 'Žltý opeľovač'.
Z&nbsp;dovolenky z&nbsp;Talianska alebo z&nbsp;Chorvátska si však môžete priniesť i&nbsp;modernejšie veľkoplodé odrody. Z&nbsp;odrôd so&nbsp;svetlými plodmi sú najrozšírenejšie 'Panino', 'Paradiso', 'Cerreto', ‘Fiorone Bianco Fillacciano’, ‘Fiorone giallo-giallo oro’ a ‘Palazzo’.
Z&nbsp;tmavo sfarbených odrôd sa v&nbsp;tamojších záhradných centrách predávajú najmä ‘Turca’, ‘Turca Fioni’, ‘Brogiotto’, ‘Verdone’ či ‘Signora’.

Pestovanie FIGOVNÍKOV od A po Z vrátane super rád a tipov od odborníkov

Výber pre vás

Pestovanie FIGOVNÍKOV od A po Z vrátane super rád a tipov od odborníkov

Súvisiace články

Kanadská, aljašská alebo kamčatská čučoriedka? Nemusíte si vyberať, u nás sa darí všetkým

Na pestovanie úplne nenáročný s vynikajúcimi plodmi! Nájdite miesto v záhrade pre zemolez

Chyby pri reze ovocín sa vám vrátia ako bumerang! Snažte sa ich vyvarovať + VIDEO

Najčastejšie choroby malín a černíc! Identifikujte ich správne a zasiahnite

Skúsený ovocinár odporúča: Založte jahodovisko na netkanej textílii, oplatí sa to

Dozrieva baza! Na toto si pri nej však dajte pozor, aby vám plody neuškodili

Výber pre vás