Pochopenie pestovateľských POJMOV je dôležité! Pôda a substrát sa od seba zásadne líšia

Keď sa povie pôda, každý si predstaví to isté, a predsa trochu iné – piesočnatú a svetlú, takmer čiernu a humusovitú, kamenistú, ílovitú či štrkovitú, jednoducho takú, s akou sa najčastejšie stretáva.

Pôda

Vrchná vrstva zemského povrchu, vznikla zo zvetranín a z organickej hmoty. Je viazaná na určitú lokalitu, má typickú
štruktúru. Je to dynamický systém, ktorý sa stále mení a vyvíja. Ako dôsledok činnosti dážďoviek, baktérií, hmyzu a iných organizmov v ňom neustále prebieha rozklad organickej hmoty na živiny využiteľné pre ďalšie generácie rastlín.

Zásoba živín

NPK je nielen označenie známeho hnojiva, ale aj skratka pre najdôležitejšie prvky vo výžive rastlín. Dostatočná zásoba dusíka, fosforu a draslíka v pôde je na zdravý vývoj zeleniny nutnosťou.

Požiadavky zeleninových druhov na pôdu špecifické, väcšinou sa dá vychádzat z podobných pravidiel. Ideálne sú černozeme a hnedozeme, štruktúrne, priepustné a súčasne vododržné pôdy s dostatočným obsahom humusu s dobrou rozsýpajúcou sa štruktúrou.

Ako udržať organickú hmotu v pôde?

• rozumnou minimálnou kultiváciou
• rotáciou plodín
• zaistením vegetačného krytu
• zeleným hnojením
• priamym organickým hnojením maštaľným
  hnojom alebo kompostom

Substrát

Na rozdiel od pôdy, je to umelo vytvorená zmes na pestovanie rastlín. Rovnako má svoju štruktúru, rôzny pomer
anorganickej a organickej zložky, je však presne namiešaný tak, aby čo najlepšie vyhovoval rastlinám, pre ktoré je určený.

V porovnaní so záhradnou pôdou má zvyčajne lepšiu štruktúru, čo je dané vyšším podielom organickej zložky. Všeobecne platí, že kvalitný substrát môže zlepšiť, prípadne nahradiť vrchnú vrstvu pôdy – ornicu.

Ani tá najkvalitnejšia ornica však nenahradí substrát napríklad pri pestovaní v nádobách, pričom jej používanie pri vysievaní môže v tomto prípade viesť k veľkému sklamaniu.

Dostupné substráty

Oveľa jednoduchšie je kúpiť si niektorý z komerčne vyrábaných substrátov. Ponuka je takmer nekonečná, niekedy až neprehľadná, jej zjednodušenie by preto nebolo na škodu. Bežnému záhradkárovi stačí orientovať sa v základnom rozdelení.

1. Výsevný substrát – vyznačuje sa jemnou štruktúrou, pričom je jeho častou prímesou odľahčujúci perlit. Podstatný je nižší obsah živín.
2. Univerzálny záhradnícky substrát – je určený na pestovanie širokej škály rastlín od zeleniny cez kvety až po ovocné a okrasné dreviny. Má vysoký obsah rašeliny, upravené pH a zásobu živín na 4 až 6 týždňov.
3. Čistá prírodná rašelina – upravená triedením na strednú zrnitosť sa používa na zlepšenie záhradnej pôdy,
   na jej prekyprenie, odľahčenie a na úpravu pH. Je silno kyslá a v čistej forme pre zeleninu nevhodná.
4. Plodinovo špecifické substráty – sú určené napríklad na rajčiaky a papriku, jahody, petúnky, muškáty či izbové
   rastliny. V mnohých prípadoch sú medzi sebou bez problémov zameniteľné.

Výhody substrátov pri pestovaní v nádobách:

• sú 2- až 3-krát ľahšie ako pôda, s črepníkom sa lepšie manipuluje
• sú sterilné a neobsahujú semená burín ani choroboplodné zárodky
• vyššia vododržnosť
• lepšie prevzdušnenie
• nižšia spekavosť