Od zelených, žltých, oranžových až po červené, bordové, hnedé alebo dokonca fialové odtiene. Farebná škála paprík je naozaj pestrá.
Farba nezáleží od odrody
Farba papriky závisí od pigmentového zloženia. To sa mení podľa zrelosti a aj v závislosti od odrodových vlastností papriky. Hlavným farbivom v paprike, podobne ako v mnohých iných druhoch zeleniny, je chlorofyl. Prečo je teda každá paprika inej farby?
Každá je výnimočná niečím iným
Zelené papriky sú jednoducho povedané len nedozreté verzie tých červených, oranžových či žltých paprík. Dozrievaním paprík sa chlorofyl odbúrava a vznikajú v nich rôzne karotenoidové farbivá. Pri menej zrelých paprikách je ich horkosť vyššia. Preto je chuť zelených paprík väčšinou menej sladká a horkejšia než chuť paprík v iných, dozretejších farbách. Zelené papriky sú výborným zdrojom kyseliny listovej.
Žlté papriky obsahujú na rozdiel od zelených omnoho viac vitamínu C. V porovnaní s červenými paprikami však obsahujú menej betakaroténu. Majú jemnú chuť ale nie takú sladkú ako červené papriky.
Oranžové papriky sú niečo medzi žltými a červenými. Obsahujú karotenoidy zeaxantín a luteín, dôležité antioxidanty pre funkciu očí.
Rozdiel medzi červenými a zelenými paprikami je v ich zložení. Červené papriky obsahujú až jedenásťkrát viac betakaroténu než zelené papriky. Červená paprika predstavuje najvyšší stupeň zrelosti papriky.
Okrem týchto druhov poznáme ale aj čili papriky, ktoré navyše od bežných paprík obsahujú aj kapsaicín. Zaujímavosťou je, že najväčšie množstvo kapsaicínu obsahujú papriky nie vo svojich semenách ale v žilkách.
