Rady priamo od zeleninára v kocke: Dodržte správne postupy a dočkáte sa ukážkovej úrody

Ak na všetky tieto otázky odpoviete „nie“, nezúfajte, ste úplne normálny záhradkár. Určitý podiel neistoty a improvizácie k tomu nášmu záhradkárčeniu patrí. Trocha plánovania alebo aspoň zamyslenia sa nad tým, čo vlastne od zeleninovej záhrady chcete, vám určite nezaškodí. Jednoduchý a univerzálny recept na ideálnu záhradu neexistuje. Každý sme iný a máme rôzne zeleninové preferencie, rôzne veľké záhrady, v rôznych pôdnych aj klimatických podmienkach. Toho „rôzneho“ je príliš na to, aby sme vám na pár stranách mohli predostrieť a odporučiť všeobecne platný koncept. Pokúsime sa vám však poskladať malé leporelo zeleninovej záhrady, azda si v ňom nájdete aspoň kúsok inšpirácie. Nezabúdajte na to, že záhrada vám má priniesť radosť.

… je pre mnohých záhradkárov tak trochu neslušné slovo. Veď starý bonmot hovorí, že inteligent zvládne aj chaos. Rozmiestnenie plodín na jednotlivých záhonoch by však malo aspoň trochu rešpektovať ich pestovateľskú históriu, to znamená, že by ste mali zohľadniť, čo ste na hriadkach pestovali vlani alebo predvlani, kedy ste ktorý záhon prihnojili maštaľným hnojom alebo kompostom. Zeleniny sú radené do tratí podľa nárokov na živiny. Jednoducho povedané, či potrebujú pôdu práve prihnojenú maštaľným hnojom alebo vyslovene vyžadujú záhon v starej sile – ten, ktorý dostal hnoj pred rokom či dvomi.

Hriadka prihnojená na jeseň maštaľným hnojom sa označuje ako I. trať a je vhodná na pestovanie na živiny náročných zelenín – rajčiakov, paprík, tekvíc, uhoriek a hlúbovín. V nasledujúcom roku sa z toho záhona, ktorý už nehnojíte, stáva II. trať, a tá vyhovuje pestovaniu koreňovej a šalátovej zeleniny. V treťom roku, keď sa už živiny z hnoja vyčerpajú, vysejte sem strukoviny alebo cibuľovú zeleninu. Optimálne je rozdeliť si záhradu na tri časti, každý rok vyhnojiť maštaľným hnojom jednu časť a rotovať na pozemku zeleniny podľa uvedeného princípu pestovateľských tratí. Toto delenie zelenín však neberte úplne dogmaticky. Zeleniny druhej trate porastú aj v tej tretej a naopak. Ak nemáte maštaľný hnoj, aj tak môžete pestovať tekvice, hlúboviny alebo rajčiaky. Len budú potrebovať dodať živiny iným spôsobom.

Rotácia plodín má svoj význam, aj pokiaľ nemáte prístup k maštaľnému hnoju. Cibuľové zeleniny, hlúboviny alebo rajčiaky by sa nemali po sebe siať či sadiť najmenej 3 až 4 roky. Strukoviny sú výbornou predplodinou pre hlúboviny alebo plodovú zeleninu, pretože majú schopnosť akumulácie vzdušného dusíka vďaka hľuzovým baktériám na svojich koreňoch. Tieto zeleniny nechávajú pôdu na jeseň na dusík bohatšiu, ako bola pred ich vysiatím.

Ktoré plodiny, odrody a v akom množstve zvoliť je pri plánovaní záhrady základnou otázkou. Na prvom mieste ste tu vy – budete pestovať to, čo máte radi a čo vám a vašej rodine chutí. Pri výbere plodín je dobré zobrať do úvahy potenciál vašej záhrady, jej lokalitu, expozíciu k svetovým stranám, typ pôdy, oslnenie... Hoci máte radi melóny, ale máte záhradu vo vyššej polohe na Kysuciach, budete sa ich musieť vzdať. Môžete sa, samozrejme, do ich pestovania pustiť, možno aj uspejete, ale snaha a energia, ktorú do tejto činnosti vložíte, nebude adekvátna výsledku.

Dnes si môžete kúpiť zeleninu v obchodoch počas celého roka. Niektorá je skoro taká chutná ako tá zo záhrady, mnohá sa jej chuťou ani nepribližuje. Španielske papriky sú aj v decembri sladké, dovezené rajčiaky sú mdlé a bez chuti. Vaša vlastná zelenina má okrem chuti aj pridanú hodnotu. Poznáte jej históriu. Viete, ako a čím ste hnojili, či ste v nutnom prípade chemicky zasiahli proti chorobám a škodcom, alebo je vaša zelenina skutočne bio. Vyžaduje vašu prácu, čo je na jednej strane drina, na strane druhej relax a aktivita vysoko prospešná pre vašu telesnú schránku.

Termíny výsevu a následne zberu podliehajú v našich podmienkach nepísaným zákonitostiam. Prvou jarnou zeleninou sú reďkovky, šaláty a kaleráby. Nasleduje skorá hlúbovitá zelenina – kapusta, kel či skoré karfioly. Až leto ponúka plné koše fazuliek, rajčiakov, paprík či cukiet. Jeseň zase patrí tekviciam. Ak sa budete snažiť vypestovať rajčiaky pre zber koncom mája, bude vás to stáť mnoho energie, peňazí a výsledok bude v našich podmienkach neistý.

Každý druh zeleniny chce svoj čas. Šaláty sú plodinami jari a jesene. Horúce letné dni im nesvedčia. Sú síce odrody „celoročné“, ktoré znášajú leto lepšie ako iné, napríklad ‘Lento’ a ‘Cassini’, aj tak je lepšie pestovať v lete šaláty nahusto systémom „baby leaf“ a zberať mladé a krehké lístky. Špenát či listové horčice budú v letných horúčavách vybiehať do kvetu, sú preto vhodné na jarné a jesenné pestovanie.