Zabudnite na mäso! Pôstne MENU obsahovalo raky, slimáky aj žaby, šokuje NÁDASKÁ

Naši predkovia, po období hojnosti, akoby sa práve výdatným a kalorickým jedlom pripravovali na dlhý 40-dňový pôst. Treba si uvedomiť, že v minulosti boli obdobia prísneho pôstu určované cirkevným rokom, a preto bolo aj obdobie pôstu brané veľmi vážne. V praxi to znamenalo, že sa počas 40 dní ľudia vyhýbali jedeniu mäsa, ba dokonca gréckokatolícki a pravoslávni veriaci nejedli ani len mlieko, syr. Pôst mal primárne pripraviť človeka na slávenie sviatkov Veľkej noci – a teda aj Kristovho vzkriesenia –, čo je pre kresťanov jeden z najväčších sviatkov.

Pôst síce znamenal zdržiavanie sa od mäsitých pokrmov, ale okrem toho sa odporúčali iné formy pôstneho úkonu, a to napríklad nejesť sladkosti, nefajčiť, nekonzumovať alkohol, konať dobré skutky, respektíve skutky milosrdenstva. Samozrejme, pôst nie je len záležitosťou kresťanstva. Poznajú ho aj budhisti, hinduisti, Židia, skrátka poznajú a odporúčajú ho všetky svetové náboženstvá.

V našich európskych končinách sa síce počas pôstu mäso nejedlo, ale výnimku tvorili ryby, raky, slimáky. Mäso týchto živočíchov tvorilo výnimku, pretože išlo o chladnokrvné živočíchy. Preto v minulosti bola úplne bežným pôstnym jedlom kapustnica so žabími stehienkami, ryby varené, pečené, údené či nakladané v soli. Počas pôstu dokonca naši predkovia aj menili riad, v ktorom varili. Používali sa hlinené hrnce a jedlo sa drevenými lyžičkami. Jedlá sa ochucovali čisto rastlinnými olejmi, varili sa múčne a zeleninové jedlá.

Počas pôstu nechýbali ani husté polievky napríklad hrachová s krúpami, kyslá šošovicová či fazuľová nakyslo. Základ, nielen pôstnych jedál našich predkov, tvorila kaša. Konzumovala sa cícerová, pohánková, krupičná, jačmenná, kukuričná, zemiaková, cícerová, fazuľová či hrachová kaša. Medzi modernejšie kaše patrila ryžová s cukrom a so škoricou. Pôstne polievky boli cesnaková, paradajková, zemiaková, šošovicová, kapustnica bez mäsa, hrachová a bôbová.

Na Zelený štvrtok ľudia zvykli konzumovať vždy niečo zelené, pretože ľudskému organizmu sa žiadalo detoxu. Keď už rástla púpava, pŕhľava a medvedí cesnak, varili sa z nich rôzne polievky, prívarky. Boli súčasťou pôstneho jedálnička. Niektorým bylinkám zozberaným na Zelený štvrtok sa pripisovali osobitné liečivé vlastnosti, preto sa napríklad zberal oman, marunka a pľúcnik.

V košíčku, zvyčajne pod krásnym vyšívaným obrúskom, gazdiné prinášali na veľkonočnú nedeľnú omšu na posvätenie chlieb, šunku, klobásy, maslo, tvaroh, vajíčka, soľ, chren, koláče alebo veľkonočné obradové pečivá, fľašu vína alebo pálenky. Posväteným jedlám sa pripisovali magické vlastnosti, preto sa z nich na Veľkonočnú nedeľu dávalo aj dobytku, aby sa mu dobre darilo.

Počuli ste už náš podcast? V každej epizóde vám prezradíme praktické tipy do záhrady a poskytneme zaujímavé rozhovory s odborníkmi.