Zaujímavé tajomstvá PARADAJOK: Sú univerzálne, obľúbené a zároveň, toxické!

To, že paradajky pochádzajú z Južnej a Strednej Ameriky isto viete. Začali ich tu pestovať Majovia a Aztékovia asi pred 2000 rokmi. Prvé divoké paradajky boli malé, kyslé a žltooranžové, oveľa odlišnejšie od moderných odrôd. Po objavení Ameriky Krištofom Kolumbusom v roku 1492 sa paradajky dostali do civilizovaného sveta. Až do 16. storočia však neboli v Európe obľúbené, pretože boli považované za exotické jedovaté rastliny. Zmenilo sa to až v 16. a 17. storočí, kedy sa začali pestovať najmä v južných krajinách, ako je Taliansko a Španielsko a postupne sa stali obľúbenou súčasťou stredomorskej kuchyne.

Prvé odrody, ktoré sa dostali do Európy, boli žlté. Nie je teda prekvapujúce, že talianske slovo „pomodoro“ v preklade znamená „zlaté jablko“. Význam názvu sa však mení naprieč krajinami. Pre Francúzov je paradajka „jablkom lásky“, pre Nemcov „jablkom raja“. V angličtine boli pôvodne známe ako „jablká šialených“, a to pravdepodobne kvôli svojej zelenej farbe či pre ich domnelé účinky na duševné zdravie.

Spor o to, či sú paradajky ovocie alebo zelenina, je zaujímavý a odborne kontroverzný. V kontexte botaniky a biológie sú paradajky klasifikované ako ovocie, pretože plodom je bobuľa, ktorá obsahuje semená a vzniká z opeleného kvetu. Na druhej strane, v kulinárskom svete sa paradajky považujú za zeleninu. Zaujímavým historickým medzníkom je kontroverzný spor v 19. storočí v USA, ktorý pramenil z rozdielnych colných poplatkov medzi zeleninou a ovocím. V roku 1893 najvyšší súd USA vo veci „Nix versus Hedden“ rozhodol, že paradajky sa považujú za zeleninu z dôvodu ich bežného kulinárskeho použitia, čím im bolo uznané aj nižšie clo.

Nemali by vám v jedálnom lístku chýbať, pretože sú výnimočne zdravé. Nájdete v nich vitamíny A,B, C, D, E a tiež minerály ako draslík, železo, fosfor, sodík, selén, horčík, zinok a ďalšie. Majú veľmi nízky glykemický index. Znižujú cholesterol, pomáhajú s detoxikáciou a prospievajú aj tráviacemu systému. Priaznivo pôsobia na srdce a vďaka obsahu draslíku pomáhajú znížiť vysoký krvný tlak. Prispievajú k zdraviu pokožky, vlasov, očí aj kostí a ešte oveľa viac.

V ľuľkovitých rastlinách, obzvlášť v rajčiakoch, sa nachádza látka tomatín. Ide o steroidný klikosidový alkaloid, ktorý je toxický. Vyskytuje sa hlavne v stonkách, listoch ale aj v nezrelých (zelených) rajčiakoch. Okrem veľkého množstva vitamínov a minerálov, obsahujú aj veľa histamínu a pre ľudí s histamínovou intoleranciou sú absolútnou stopkou.