Zeminu spracujte do KYPREJ ŠTRUKTÚRY: Semienkam zeleniny zaistíte vysokú vzchádzavosť

Prvým impulzom na začiatok jarných prác v záhradke je vývoj počasia. Každý rok je z tejto stránky iný, a preto ukazovateľom začiatku jarných prác a najmä prác s pôdou by mala byť teplota pôdy. Merajte ju pôdnym teplomerom v ranných hodinách v hĺbke približne 5 až 10 cm a mala by sa pohybovať jeden týždeň nad 7 °C. Pôda má byť na povrchu uschnutá, dobre drobivá a nelepivá. Len taká sa dá dobre pripraviť na siatie.

Ak ste zeleninové hriadky pred nástupom zimy v jeseni poctivo zrýľovali, pri pohľade z okna ste počas chladných mesiacov videli iba kompaktné hrudy. Nerovný povrch úžitkovej záhrady tak zadržal veľa zimnej vlahy a pôsobením mrazu sa pôda nakyprila. Odpočinutá pôda sa bude veľmi jednoducho urovnávať obyčajnými kovovými hrabľami. Na jeseň porýľovanú pôdu už na jar nerýľujte. Mnohé rastliny, najmä s malými semenami, vyžadujú stuženejšiu pôdu, ktorú by ste jarným hlbokým obrábaním už nedosiahli.

Vo výbave každého záhradkára rozhodne nesmú chýbať kypriče. Vybrať si môžete nástroje s tromi hrotmi, vhodné na uvoľňovanie a prevzdušňovanie pôdy bez poškodenia korienkov. Rotačné hviezdicové kypriče sú určené na prípravu pôdy na vysievanie. Pazúrikové sa používajú na rozrušenie povrchu pôdy a na vytrhávanie burín. Majú tri alebo päť oceľových hrotov a rôzne veľkosti násad. Nastaviteľné typy majú výmenné hroty.

Pre milovníkov univerzálnych riešení sú k dispozícii systémy záhradného náradia pozostávajúce z multifunkčnej násady a výmenných nástavcov na rôzne typy prác. Veľa práce však urobia aj obyčajné motyky. Vy­užijete ich na kyprenie povrchov aj na neskoršie odstraňovanie burín. Širšie motyčky sú určené na kopanie, užšími a špicatými však možno efektívne pracovať aj ťahom.

V klasickej záhrade sa pestuje zelenina na jednoduchých hriadkach bez ohraničenia. Pri obrábaní sa však pôda často zosýpa na chodníky a v zime vyzerá takáto úžitková časť záhrady pusto. Niektorí záhradkári ich ohrádzajú napríklad dreveným rámom. Tak či onak, aby sa vám hriadka pohodlne obrábala, nerobte ju širšiu ako 1,2 m. Dĺžku zvoľte podľa svojich preferencií či možností záhrady. Keď nastane čas prvého vysievania, pôdu na predpripravenej hriadke stačí upraviť do takej hĺbky, ktorá zodpovedá dvojnásobku hĺbky sejby daného zeleninového druhu.

Ak rastliny, ktoré pestujete, majú nízku úrodu, neprimeraný rast a vývoj, je vhodné rozborom pôdy zistiť aktuálny stav živín v pôde, na základe ktorého je možné nastaviť správnu výživu rastlín a racionálne hnojiť pestované plodiny. Reakcia pôdneho roztoku má priamy vplyv na rast rastlín, keďže ovplyvňuje fyzikálne aj biologické vlastnosti pôdy. Vyjadruje ju číselná hodnota pH, podľa ktorej môže byť od silno kyslej až po silno alkalickú. Silno kyslá pôda má zlú štruktúru a zvyčajne patrí medzi pôdy trvalo zamokrené. Rovnako je nevhodná aj pôda alkalická, ktorá je málo úrodná a neštruktúrna. Väčšine pestovaných plodín vyhovuje mierne kyslá až neutrálna pôdna reakcia.

Na to, aby ste sa zorientovali v základoch hnojenia pôdy, nemusíte byť expert. Priemyselné hnojivá môžu uškodiť len v prípade, že ich používate nepretržite, bez dodržiavania odporúčaného dávkovania a bez ohľadu na plodinu či vlastnosti pôdy. Cielené hnojenie s prednostným využívaním prírodných živín a len s doplnkovým prihnojovaním priemyselnými hnojivami je v záhrade nanajvýš prospešné. Pestovatelia najčastejšie siahajú po hnojivách s obsahom dusíka, lebo fosforom a draslíkom vyhnojili pôdu do zásoby na jeseň. Ak ste tak neurobili, draselné a fosforečné hnojivá môžete aplikovať aj na jar. Množstvo použitého dusíkatého hnojiva závisí od druhu zeleniny a v ideálnom prípade tiež od výsledkov pôdneho rozboru. Odporúčaná dávka sa vždy rozdeľuje na dve až tri čiastkové, pričom na jar sa použije väčšia časť a počas vegetácie sa aplikujú zvyšné.

Počuli ste už náš podcast? V každej epizóde vám prezradíme praktické tipy do záhrady a poskytneme zaujímavé rozhovory s odborníkmi.