REPORTÁŽ: Vajnorské kraslice sa kedysi zdobili trávou

Kraslice s nádychom minulosti. Takto sa kedysi zdobili!

Neuveríte, že kraslice sa kedysi takto zdobili! Stačilo to, čo ponúkla príroda.

Petra Števková

Vchádzame na úpätie Malých Karpát. Aj keď administratívne spadajú pod Bratislavu ako jedna z&nbsp;jej mestských častí, Vajnory pripomínajú architektúrou, zvykmi a&nbsp;rozlohou skôr vidiek. Pôvodný nemecký názov Weinern odzrkadľoval vinárstvo, ktoré je v&nbsp; tejto oblasti dodnes veľmi rozšírené. Tichá ulička pripomína detstvo u&nbsp; starých rodičov na dedine. Domy nie sú viditeľne označené číslami, a&nbsp; tak nájsť ten správny nie je jednoduché. Zrak nám padá na poštovú schránku vyzdobenú ľudovým motívom. „Hľadáte Vierku?“ opýtal sa náhodný okoloidúci. 

Aj to nás utvrdzuje v&nbsp; tom, že Vajnory sú rozhodne viac než len mestská časť Bratislavy. Medzitým vo dverách domu stojí v&nbsp;kroji odetá sympatická žena. Ešte viac než jej poštová schránka nás zaujala ručne maľovaná ľudová dekorácia priamo nad vchodovými dverami. Návrh inšpirovaný vajnorským ornamentom aj samotnú realizáciu zvládla sama Viera Slezáková, ktorá nás pozýva k&nbsp;sebe do obývačky. Na stole sú pripravené prútené košíky a&nbsp;v nich desiatky, možno až stovka kraslíc. Od najmenších slepačích cez väčšie husacie až po veľké pštrosie. Ich dekorovanie zabralo Vierke stovky hodín, tvorba jednej kraslice trvá približne hodinu v&nbsp; závislosti od náročnosti ornamentu.

K&nbsp; zdobeniu kraslíc bavlnkovou technikou sa pani Viera dostala prvýkrát ešte v&nbsp; detstve, keď k&nbsp;nim do školy chodili vajnorské ženičky a&nbsp;ukazovali, ako sa kraslice vyrábajú. Namiesto lepidla sa používala zmes múky a&nbsp;vody, z&nbsp;ktorej si vyrobili kašičku a&nbsp;bavlnky prilepovali takto pripravenou hmotou. V&nbsp; tom čase bola k&nbsp; dispozícii zväčša len hrubšia bavlna, primárne určená na pletenie. Ak sa však vydáme hlbšie do minulosti, do čias, keď bavlna na trhu ešte nebola, kraslice sa oblepovali rôznymi inými materiálmi – zväčša prírodnými, ktoré boli pre túto oblasť typické. 

Jedným z&nbsp;pôvodných materiálov bola sitina<em> (Juncus) </em>– vysoká močiarna tráva, ktorá sa v&nbsp;okolí bežne vyskytovala. Vo Vajnoroch jej nepovedia inak ako kaučí. Na zdobenie sa používala mäkká dužina sitiny, v&nbsp;iných krajoch Slovenska aj dužina z&nbsp; jačmenných a&nbsp;ovsených stebiel. Sitina určená na zdobenie kraslíc sa pripravuje v&nbsp;čase, keď je tráva poriadne vyzretá, čiže skoro na jar alebo ešte na jeseň. Steblo sa opatrne rozštiepi a&nbsp; biela dužina sa vyberie. Je veľmi jemná, keď ju v&nbsp;prstoch stlačíte, už sa nevráti späť, preto si manipulácia s&nbsp;ňou vyžaduje maximálny cit a&nbsp; jemné zaobchádzanie. 

Postupom času sa sitina prifarbovala rôznymi prírodnými farbivami, napríklad šupkami z&nbsp;orechov, ktoré vytvorili tmavú hnedú farbu, šťava z&nbsp;černíc alebo moruší dokázala zafarbiť sitinu na červenú, výluh z&nbsp;cibuľových šupiek na béžovú a&nbsp; odvar z&nbsp;lesných žaluďov na sivú. Používali sa aj odvary z&nbsp;kôry niektorých stromov. Dnes sa na prírodné farbenie sitiny používa už aj dostupný čierny čaj či káva, ktorou farbila sitinu na kraslice aj pani Viera. Manipulácia so sitinou a&nbsp;lepenie kraslíc pomocou múky však malo obmedzenia. Zdobenie kraslíc vo Vajnoroch preto postupne prechádzalo vývojom. Miesto sitiny sa používali rôzne čipky, stuhy a&nbsp; neskôr aj bavlna, ktorá bola vďaka blízkosti Bratislavy aj Viedne pre Vajnorčanky dostupnejšia než pre ženy

REPORTÁŽ: Vajnorské kraslice sa kedysi zdobili trávou

Súvisiace články

Viete o tom, že aj zber MEDVEDIEHO CESNAKU má svoje zásady? Toto by ste mali vedieť!

6 izbových rastlín, ktorým sa bude páčiť v kúpeľni

Bylinky, ktoré vám pomôžu ZLEPŠIŤ NÁLADU. A sú úplne legálne!

POZOR na tieto prípady! Jablká môžu byť aj škodlivé

10 NÁPADOV na najkrajšie veľkonočné kraslice! Inšpirujte sa!

Pozrite na týchto 12 nápadov pre rýchle veľkonočné jednohubky!

Výber pre vás