Ako mať stromy bez škodcov a úrodu bez chémie? Odborník na ovociny radí!

Ovocinár radí: Takto budete mať stromy bez ŠKODCOV a úrodu bez CHÉMIE!

Marián Komžík

Ich škodlivosť už azda netre­ ba vysvetlovať. Premnoženie je každoročný problém a škody na rastlinách často doslova likvidač­ né. Stromy a kry sa nevyvíjajú tak, ako potrebujete, ich vitalita sa znižuje, silno napadnuté jedince predčasne hynú. Vošky sú tiež významným prenášačom víruso­ vých a iných chorôb medzi rastli­ nami.

Prípravkov proti nim je na trhu na­ ozaj veľa. Vybrať si môžete podľa svojich preferencií chemické ale­ bo ekologické varianty. Tie prírode blízke sa vyrábajú z extraktov rastlín, napríklad z tropickej Azadirachta indica, obsahujú oleje (nimbový, karanja, citrusový, kokosový, feniklový), sú obohatené o komplexy mikroelementov potrebných pre výživu rastlín alebo v sebe skrývajú rôzne prospešné kmene baktérií (Photorhabdus luminescens, Bacillus thüringiensis). Okrem toho, že priamo obmedzujú aktivitu škodcu, zároveň posiľňujú bunkovú stenu rastlín. S ochranou proti voškám priamo súvisí aj redukcia mravcov v okolí ovocných stromov. Modernou metódou je aplikácia parazitických hlístic z rodu Steinernema. Tieto parazity ich síce neusmrtia, no pod stromami vytvoria také prostredie, ktoré im nevyhovuje a radšej sa „presťahujú“ inam. Ak by tak neurobili, hlístice by napádali larvy, čo dospelé mravce vedia. Bioagens sa aplikuje od apríla do septembra zálievkou alebo postrekom, naliať ich môžete aj priamo do mraveniska. Účinok sa dostaví do troch dní a trvá asi počas šiestich týždňov. Pôda by mala byť po celý čas primerane vlhká.

V predletnom období naplno pokra­ čuje ochrana proti hubovým choro­ bám, najmä chrastavosti a múč­natke jabloní. Prípravkov je na trhu veľké množstvo, ak však preferujete ekologickejšiu cestu, siahnite po takých, ktoré zvyšujú imunitu a cel­kovú obranyschopnosť rastlín proti napadnutiu patogénmi, a tým znižu­ jú celkovú infekciu. Pri menej citli­vých odrodách vďaka tomu často nie je chemická ochrana potrebná, pri ostatných si môžete dovoliť znížiť dávky postrekov alebo periodicitu ich aplikácie na minimum.

Boj s nimi je o to zložitejší, že namiesto niekdajšej jednej generácie sa už obajvujú dve v priebehu roka, v južných oblastiach dokonca tri. Vďaka tomu a aj kvôli zvýšenej druhovej rozmanitosti dochádza často k splývaniu náletových vĺn, čo ochranu ešte viac komplikuje. Na signalizáciu napadnutia obaľovačmi slúžia feromónové lapače, ktoré časť populácie vychytajú, ale o priamej ochrane nemožno hovoriť. Náletové vlny môžete sledovať na stránke <a target="_blank" rel="noopener" href="http://www.uksup.sk">www.uksup.sk</a>, kde uvádzajú aj termíny ochrany pre jednotlivé regióny Slovenska. Popri klasických chemických prípravkoch je dostupná aj biologická ochrana v podobe baktérie Bacilus thuringiensis. Tá produkuje proteín, ktorý pôsobí špecificky proti húseniciam motýľov, ktoré tieto baktérie požierajú. Tým dochádza k narušeniu ich tráviaceho systému a húsenica do dvoch dní uhynie. Okrem obaľovačov sa osvedčili proti piadivkám, vijačke krušpánovej či húseniciam na zelenine.

Obľúbenou účinnou látkou v prípravkoch proti obaľovačom je spinosad. Produkuje ju svojou fermentačnou činnosťou baktéria Saccharopolyspora spinosa, ktorá je bežnou súčasťou pôdneho edafónu. V ovocnej záhrade účinkuje aj proti podkopáčikom, piliarkam a hrčiarkam.

Tiež háďatká rodu Steinernema feltiae aktívne vyhľadávajú larvy obaľovačov, na ktorých následne parazitujú. Po infikovaní hynú do 2 až 3 dní a ich telá slúžia na vývoj ďalšej generácie háďatiek. Týmto jednoduchým zásahom môžete výrazne zredukovať počet prezimujúcich lariev obaľovačov, a tak znížiť primárnu infekciu v nasledujúcom roku na minimum. Táto ochrana sa však vykonáva až v jesennom období pri teplote 8 až 10 °C.

Jej škodlivosť spočíva v tom, že dospelce kladú začiatkom júla vajíčka na oplodie mladých orechov. Vyliahnuté larvy sa doň zavŕtajú a postupne ho vyžierajú. Napadnuté plody sčernejú, nedozrejú. Vyvinuté larvy padajú na zem, zavŕtajú sa plytko do pôdy, zakuklia a prečkajú zimu. Rozšírenie tohto škodcu je už také rozsiahle, že dokáže zlikvidovať prakticky celú úrodu.

Ako dobré riešenie sa ukazuje pôdny mikrobiologický prípravok obsahujúci hubu Beauveria bassiana. Aplikuje sa na vlhkú pôdu v polovici júna postrekom alebo zálievkou. Spóry huby dokážu zničiť vysoké percento kukiel a tým znížiť počet vyliahnutých dospelých múch. Druhýkrát sa huba aplikuje koncom júla. V strede leta totiž možno očakávať dospievanie prvých lariev, ktoré vypadávajú z poškodeného oplodia orechov.

Ovocinár radí: Takto budete mať stromy bez ŠKODCOV a úrodu bez CHÉMIE!

Súvisiace články

Aby boli vaše BALKÓNY a ZÁHONY krásne rozkvitnuté, nezabudnite v JÚNI na toto!

Máte doma STARÉ UTERÁKY? Toto sú nápady čo s nimi!

Zabudnutý DŽEM z BAZOVÝCH KVETOV! Vyskúšajte ho podľa receptu babičiek

VIDEORECEPT: Pripravte si bazový cukor, iný už nebudete chcieť!

Kam sa vybrať na SAMOZBER JAHÔD? Prehľad všetkých miest vrátane cien!

Spoznajte neobyčajné vlastnosti rastlín! Toto vás dostane

Výber pre vás