Branislav Moňok

Mýtus: „Citrusy a&nbsp;banány sa nemôžu kompostovať, pretože sú striekané a&nbsp;nerozložia sa.“

Existuje veľa rôznych informácií a&nbsp;polemík na diskusných fórach o&nbsp;tom, či sa odpad z&nbsp;citrusových plodov môže alebo nemôže kompostovať. Mnohí tvrdia, že sa to nemôže, a&nbsp;preto to ani neskúšajú. Iní sú, naopak, prekvapení, pretože ho kompostujú už dlhé roky a&nbsp;žiadne problémy s&nbsp;jeho rozkladom ani s&nbsp;použitím takto pripraveného kompostu nemajú. Úspešné kompostovanie zvyškov a&nbsp;šúp z&nbsp;citrusových plodov je možné dosiahnuť i&nbsp;domácim kompostovaním. Problémové látky sa počas kompostovacieho procesu rozložia alebo eliminujú natoľko, že v&nbsp;komposte už nespôsobujú žiadne problémy.

Povedzme si o tých, o ktorých sa tvrdí, že sú pre kompostovanie problematické:
<ul>
<li>Triesloviny: Podobne ako pri kompostovaní orechového lístia.</li>
<li>Citrusové oleje: Majú insekticídny (ničia/odpudzujú hmyz) a antibakteriálny účinok. Pri vysokých koncentráciách môžu spomaliť rozklad kompostovanej hmoty.</li>
<li>Kyselina citrónová: Charakterizovaná ako slabá kyselina. Pri vysokej koncentrácii však môže spôsobiť okyslenie kompostu.</li>
<li>Postrekové látky: Vo väčšine prípadov ide o organické fungicídy. Výskumy dokázali, že už po šiestich týždňoch kompostovania nie sú preukázateľné.</li>
</ul>

Ktoré látky obsahujú citrusové plody?

<ol>
<li>Do kompostu nikdy nevkladajte celé citrusové plody, vždy ich nakrájate na menšie kúsky. Platí, že čím budú kúsky menšie, tým rýchlejšie sa skompostujú.</li>
<li>Citrusy patria medzi mäkký zelený a šťavnatý materiál, ktorý obsahuje veľa dusíka. Preto ich musíte zmiešať s tvrdými, hnedými a so suchými materiálmi – s uhlíkatými (slama, lístie, drevná štiepka) v objemovom pomere 1 : 1. Upravíte tým nielen pomer C : N (uhlíka a dusíka), ale aj pH vyrobeného kompostu do ideálneho stavu.</li>
<li>Nemali by ostať na povrchu hromady, kde by mohli vyschnúť. Spomalil by sa ich rozklad, a preto ich vždy zahrňte starším materiálom.</li>
<li>Zmes kompostovaných materiálov musí byť stále dostatočne vlhká. Inak sa proces rozkladu spomaľuje.</li>
<li>Zabezpečte, aby mal kompostovaný materiál dostatok vzduchu. Zvyšky z citrusov potrebujú na rozklad intenzívne prevzdušňovanie.</li>
</ol>

Ako postupovať pri kompostovaní citrusových plodov?

Mýtus: „Orechové lístie sa nemôže kompostovať, pretože je kyslé a&nbsp;obsahuje látky, ktoré spôsobujú, že sa lístie nerozkladá. Veď pod orechom nič nerastie.“

Niektoré druhy lístia sa skutočne rozkladajú ťažšie a&nbsp;medzi ne patrí aj orechové. Stalo sa vám však niekedy, že by ste sa pod nejakým orechom brodili po pás v&nbsp;lístí, pretože by sa nerozkladalo? Predpokladám, že nie. A&nbsp;to platí aj o&nbsp;orechových alejach popri cestách, kde lístie naozaj nikdy nikto nehrabe. Znamená to, že orechové lístie sa rozkladá prirodzene pod stromom.

Samozrejme, je ich veľa, ale pre nás sú dôležité hlavne tie, ktoré spomaľujú rozklad lístia.
<ul>
<li>Triesloviny: Nachádzajú sa v rôznych rastlinách ako forma obrany. Horká chuť trieslovín spôsobuje, že rastliny nechutia zvieratám. Pri rozklade lístia sa triesloviny uvoľňujú a okysľujú kompost. Pri veľkých koncentráciách majú inhibičný (brzdiaci) vplyv na rozklad.</li>
<li>Juglón: Patrí medzi najsilnejšie prírodné fytotoxické látky. Má fungicídne (ničí huby a plesne), insekticídne (ničí hmyz) a antibiotické (ničí baktérie a vírusy) účinky. V pôde sa rozkladá približne 2 mesiace, v komposte 2 až 4 týždne, pre istotu môžete nechať podrvené listy kompostovať aj 6 mesiacov.</li>
</ul>

Ktoré látky obsahuje orechové lístie?

Bolo zistené, že juglón má negatívny vplyv na rast a&nbsp;vývoj niektorých rastlín (rajčiaky, zemiaky, paprika, hrach, uhorky, špargľa, rebarbora, žerucha siata, ľuľok baklažánový, jablone, hrušky, černice, čučoriedky, rododendrony, azalky). Sú však aj také rastliny, ktorým neprekáža (cibuľa, repa červená, topinambur, mrkva, paštrnák, tekvica, melóny, kukurica, slivka, nektárinka, broskyňa). Prostredníctvom aeróbnych mikroorganizmov, vody a&nbsp;vzduchu postupne juglón v&nbsp;komposte degraduje a&nbsp;jeho koncentrácia klesá. Ak si chcete byť absolútne istí, že sa tam nenachádza, nechajte podrvené listy, kôru a&nbsp;vetvičky z&nbsp;orechov kompostovať šesť mesiacov. Potom môžete použiť takýto kompost aj na rastliny, ktoré sú naň citlivé. Ak tomu neveríte, vysejte semená rajčiakov do kompostu a&nbsp;pozorujte, či vyklíčia.

<ol>
<li>Ak je to možné, pozberajte lístie kosačkou so zberným košom. Čím jemnejšie bude nasekané, tým rýchlejšie sa skompostuje. V prípade, že kosačku nemáte, pohrabte ho a uložte buď do rašlových vriec (predávajú sa v nich zemiaky a cibuľa), alebo do zásobníka na lístie. Môžete ho nechať aj prikryté na kope napospas zimnému počasiu (mráz, vlhkosť). Na jar po lístí podupete a tým ho rozdrvíte na menšie časti.</li>
<li>Lístie nikdy nevkladajte do kompostovacieho zásobníka naraz vo veľkých množstvách. Patrí totiž medzi suché hnedé drevnaté – uhlíkaté materiály, z ktorých sa kompostovaním uvoľňujú triesloviny a tie kompost okysľujú. Preto ich dávajte do kompostu len postupne a miešajte ich v objemovom pomere 1 : 1 s mokrými, so zelenými a šťavnatými – dusíkatými materiálmi. Orechové lístie môže v kompostovacej kope tvoriť 30-percentný hmotnostný pomer, 70 percent musí byť z iných materiálov.</li>
<li>Počas kompostovania musíte zabezpečiť, aby bol kompost dostatočne vlhký. Keď chytíte namiešanú zmes materiálov do dlane a stlačíte, medzi prstami sa môžu objaviť maximálne tri až štyri kvapôčky vody. Keď dlaň otvoríte, materiál sa nesmie rozpadnúť, ale musí zostať stlačený. Na zníženie odparovania vody z kompostu umiestnite nad kompostovisko striešku alebo ho zakryte netkanou textíliou (musí prepúšťať vzduch).</li>
<li>Je nevyhnutné, aby sa ku kompostovanej zmesi materiálov dostal vzduch. Ak na kompostovanie používate zásobník, dbajte na to, aby mal dostatočné množstvo vetracích otvorov. Nekompostujte v jame, do ktorej sa vzduch nedostane. Kompostovaný materiál je vhodné niekoľkokrát do roka prekopať – premiešať.</li>
</ol>

Ako postupovať pri kompostovaní orechového lístia?

Mýtus: „Žiadna burina do kompostu nepatrí. Semená a&nbsp;korene v&nbsp;komposte prežijú a&nbsp;potom ich s&nbsp;kompostom rozšírite po celej záhrade.“

Existuje veľké množstvo rastlín, ktorých samovoľné rozmnožovanie v&nbsp;produkčnej záhrade nie je žiadané. Paušálne ich nazývame buriny. Nie všetky majú rovnakú schopnosť klíčenia a&nbsp;nie všetky sú rovnako húževnaté. Jedno je však isté: burina je veľmi hodnotný biologický materiál, ktorý obsahuje veľké množstvo živín a&nbsp;organických látok. Na deaktiváciu klíčivosti vplývajú rôzne faktory. Je to hlavne teplota, vlhkosť a&nbsp;čas. Pri domácom kompostovaní len ťažko dokážete dodržať tieto faktory v&nbsp;požadovaných hodnotách. Preto sa na ne nemôžete úplne spoľahnúť. Napriek tomu existuje zaručený spôsob, ako aj tie najhúževnatejšie druhy kompostovať bez rizika, že ich po aplikácii rozšírite po záhrade. Buriny musíte pred samotným kompostovaním dôkladne upraviť.

Z hľadiska kompostovania treba buriny rozdeliť na dve skupiny.
<ul>
<li>Mladá burina: Bola vytrhnutá zo zeme alebo vykopaná ešte v čase rastu – pred kvitnutím. Dá sa kompostovať bez väčších problémov. Je dobre, ak sa tieto buriny zamiešajú do teplého „jadra“. Teplo a vysoká vlhkosť ich v priebehu niekoľkých dní zničia. Stačí, ak sa teplota pohybuje okolo hodnoty 45 až 50 °C. Ak je kompost studený, je dobre, ak mladú burinu necháte vysušiť na slnku a potom ju zamiešate do vlhkého „jadra“.</li>
<li>S dozretými semenami/rozmnožujúca sa vegetatívne: Tieto druhy sú veľmi húževnaté. Bolo dokázané, že niektoré semená dokážu „počkať“ až 50 rokov, kým vyklíčia. Určite sa pri domácom kompostovaní v ich prípade neoplatí spoliehať na to, že ste burinu dobre vysušili alebo že máte dostatočne horúci kompost. Napríklad pupenec sa aj po týždni na silnom slnku zakorení a na jeho úplné zničenie ho treba vystaviť teplote až 82 °C počas jedného týždňa.</li>
</ul>

Rozlišujte buriny podľa „veku“ 

<ol>
<li>Korene vypletej buriny v čo najväčšej miere zbavte zeminy a nasekajte alebo nastrihajte na čo najmenšie kúsky.</li>
<li>Takto upravenú burinu vložte do nádoby s vodou (najlepšie dažďovou) tak, aby netrčala z vody, nádobu zakryte a hmotu nechajte za občasného miešania skvasiť. V letných mesiacoch vám na to stačí 15 až 30 dní.</li>
<li>Pri kvasení sa začne na vode tvoriť pena, voda stmavne a začne charakteristicky zapáchať. Keď pena „zmizne“, materiál máte pripravený na kompostovanie.</li>
<li>Skvasenú burinu vyberte z nádoby. V strede kompostoviska urobte v staršom materiáli dieru, do ktorej ju vložíte. Tam ju ešte zmiešajte s hnedým tvrdým a suchým materiálom v objemovom pomere 1 : 1. Túto zmes zakryte starším materiálom.</li>
<li>Vzniknutý výluh z buriny zrieďte čistou vodou v pomere 1 : 10 a použite na polievanie (ku koreňom) pestovaných rastlín. Zálievka obsahuje nielen veľké množstvo živín, ale aj látky podporujúce obranyschopnosť rastlín pred chorobami a škodcami.</li>
<li>Ak nemáte kompostovací zásobník so strieškou, je vhodné mať kompostovaný materiál po celý čas zakrytý netkanou textíliou. Urýchlite tým rozklad a zabránite, aby do kompostu nalietali semená burín roznášané vetrom.</li>
</ol>

Bojíte sa kompostovať CITRUSY, BURINU či ORECHOVÉ LISTY? Odborník búra staré MÝTY

Výber pre vás

Bojíte sa kompostovať CITRUSY, BURINU či ORECHOVÉ LISTY? Odborník búra staré MÝTY

Súvisiace články

TIETO potraviny do kompostu NIKDY nedávajte! Riskujete tým niečo HORŠIE ako PLESNE

Hnilé ovocie sa kopí pod STROMAMI: Upracte ho a premeňte na prírodné HNOJIVO!

Práca chvatná, málo platná! FAKTY a ČÍSLA, ktoré by ste si mali pamätať na JESEŇ

Výber pre vás