Cibuľa neznáša prehnojenie, mrkva miluje draslík. Ako prihnojiť zeleninu, aby prosperovala?

Ak to preženiete s dusíkom, kapusta bude zle kvasiť. Ako teda hnojiť a neprehnojiť?

V lete prihnojte zeleninu, dbajte však na použité hnojivo     

Alexandra Zapletalová

Základné hnojenie organickými hnojivami v&nbsp;kombinácii s&nbsp;priemyselnými treba na jar doplniť hnojivami s&nbsp;obsahom dusíka. Vhodný termín je približne v&nbsp;polovici apríla až začiatkom mája, keď sa pôda pripravuje na výsadbu priesad.

Väčšina priesad sa do voľnej pôdy vysádza v&nbsp;druhej polovici mája, výnimkou sú otužilé kaleráby či skorý karfiol. Približne tri týždne pred sadením treba pôdu vyhnojiť. Používajú sa priemyselné hnojivá s&nbsp;obsahom fosforu a&nbsp;dusíka, napríklad dusíkaté vápno alebo univerzálne kombinované bezchloridové hnojivo s&nbsp;obsahom NPK a&nbsp;mikroprvkov (YaraMila Complex, Cererit). Vyrobené sú tak, aby rastliny podporili v&nbsp;zdravom raste. Aplikáciou dusíkatého vápna pôdu zbavíte aj neželaných zárodkov škodcov, chorôb či burín. Mikroživiny obsiahnuté v&nbsp;univerzálnom hnojive zabezpečia vyššiu úrodu lepšie vyfarbených plodov. Cererit alebo YaraMila Complex môžete okrem jarného termínu použiť aj počas leta na prihnojenie všetkých druhov zeleniny, ale aj ovocia a&nbsp;kvetov.

Keď ste v&nbsp;jeseni na hriadky rozhodili kvalitný kompost a&nbsp;popritom ste do pôdy zapracovali rastliny zeleného hnojenia, organickej hmoty bude dostatok. Ak si však myslíte, že kompost nemal správnu kvalitu alebo ste ho použili málo, na jar siahnite po granulovanom hnoji. Okrem maštaľného dostať kúpiť granulovaný slepačí trus či ovčí hnoj, ktorý voľne rozhoďte po povrchu pôdy a&nbsp;plytko zapracujte. Takéto hnojivo korene nepopáli a&nbsp;vy sa vyhnete použitiu priemyselného hnojiva, lebo zásob živín v&nbsp;pôde bude dostatok.

Počas sezóny je to už iné. Väčšina živín sa spotrebovala na rast a&nbsp;zeleninu treba posilniť. Okrem dusíkatej výživy je dôležité prihnojenie mikroelementmi, ako je molybdén, bór, mangán či meď. Na dodanie práve týchto živín slúžia širokospektrálne vodorozpustné hnojivá,&nbsp; ale aj <a href="https://www.lacnepostreky.sk/hnojiva/kvapalne.hnojiva" target="_blank" rel="noopener">kvapalné hnojivá</a>.

Samozrejme, jednotlivé druhy a&nbsp;najmä skupiny zelenín sú odlišne náročné na výživu a&nbsp;hnojenie.

Počas vegetácie sa dusík dodáva v&nbsp;liadkovej forme napríklad ako liadok vápenatý, ale pri niektorých druhoch zeleniny, ako sú hlúboviny, si treba dať pozor, aby dusíkaté hnojivo bolo zapracované do&nbsp;medziriadkovej časti hriadky. Dôvodom je riziko spálenia srdiečka rastliny. Opäť treba zdôrazniť, že delenie dávok hnojív sa odporúča v&nbsp;pravidelných menších dávkach a&nbsp;častejšie.

Po vysadení treba nechať priesady aklimatizovať a&nbsp;zmierniť ich „šok z&nbsp;presádzania‟. Potom možno aplikovať hnojivá bohaté na dusík, štandardne hlavne liadkové formy, ale opäť pozor na samotnú aplikáciu pre možné riziko spálenia rastlín. V&nbsp;záhradách sa hnojivo zvyčajne aplikuje do medziradia a,&nbsp;samozrejme, zapracuje plečkami či okopávaním. Následne je dôležité hriadky dostatočne zavlažiť, ak nie je pravdepodobnosť úhrnu zrážok.

Prihnojovanie počas vegetácie zeleniny sa robí aj vo forme kvapalných hnojív obohatených o mikroelementy. Dôležitý fakt však je, že posledné hnojenie by malo byť maximálne dva až tri týždne pred zberom, čo je dôležité z&nbsp;hľadiska akumulácie dusičnanov v rastlinách. Obzvlášť náchylná je koreňová zelenina, skorý hrášok, rýchlená zelenina, šaláty či reďkovka.

Aké sú nároky jednotlivých zeleninových druhov na letné hnojenie, sa dozviete na nasledujúcich stranách

Väčšina cibuľovín vyžaduje pôdu v starej sile. V opačnom prípade môže nastať prehnojenie dusíkom, čo spôsobuje, že<a title="Cibuľu z priamej sejby už nepestujeme! Najkrajšiu máme z priesad. Ako ste na tom vy?" href="https://zahradkar.pluska.sk/uzitkova-zahrada/cibula-priesad-oplati-prezradime-vam-preco" target="_blank" rel="noopener"> cibuľa</a> zle dozrieva, býva zakrpatená a zle sa po zbere uchováva. Prehnojenie neškodí póru a pažítke. Cibuľoviny sa teda zaraďujú v 2. roku po hnojení organickými hnojivami. Vhodnými predplodinami sú strukoviny, hlúboviny, plodová zelenina a okopaniny.

Cibuľoviny obsahujú značné množstvo silíc, preto vyžadujú draselné hnojivá v síranovej forme. Cibuľová zelenina odčerpáva relatívne veľa draslíka, ktorý má priaznivý vplyv na dozrievanie a skladovanie. Dávky dusíka a fosforu sú relatívne nižšie. Cibuľová zelenina nemá sklon ku kumulovaniu dusičnanov.

Koreňová zelenina&nbsp;

Okrem zeleru neznáša priame hnojenie organickými hnojivami – vyžaduje pôdu v starej sile. Preto sa zaraďuje v 2. roku po organickom hnojení. Vhodnými predplodinami sú hlúboviny, plodová zelenina a okopaniny. Koreňová zelenina je veľkým konzumentom dusíka a najmä draslíka. Pri neúmerne vysokej dávke dusíka sa zhoršuje kvalita koreňov (zeler často trpí fyziologickými poruchami a <a title="Posledné JEDNOTENIE mrkvy a petržlenu! Mladé korene ani vňať nevyhadzujte" href="https://zahradkar.pluska.sk/uzitkova-zahrada/posledne-jednotenie-mrkvy-petrzlenu-mlade-korene-ani-vnat-nevyhadzujte" target="_blank" rel="noopener">mrkva</a> sa zle vyfarbuje). Na vyfarbovanie koreňovej zeleniny priaznivo vplýva hnojenie práve liadkovými formami dusíka počas vegetácie. Draslík zlepšuje kvalitu a trvácnosť koreňov. Draselné hnojivá možno aplikovať v chloridovej forme. Zo všetkých druhov zelenín koreňová zelenina a najmä zeler najlepšie znáša chloridovú formu draselných hnojív. Koreňová zelenina okrem zeleru citlivo reaguje na vyšší obsah solí v pôde. Je však náročná na vápnik a jedine ona znáša priame vápnenie na jeseň v predchádzajúcom roku. Relatívne málo reaguje tvorbou úrody na diferencovanú dusíkatú výživu, ale pri jej nadbytku má značný sklon kumulovať dusičnany, preto sa odporúča rešpektovať normatívy dávok dusíka a jeho korekciu na základe obsahu v pôde.

Kapustová zelenina&nbsp;

Je na výživu náročnejšia. V&nbsp;osevnom postupe je zaradená do prvej trate, čiže v&nbsp;prvom roku po hnojení organickými hnojivami. Okrem vysokých dávok živín je náročná na pôdnu vlahu. Prehnojenie dusíkom znižuje skladovateľnosť a napriek vyšším úrodám sa, žiaľ, hromadia dusičnany v&nbsp;konzumných častiach tejto skupiny zeleniny. Vyššie obsahy dusíka následne brzdia tiež proces mliečneho kvasenia pri <a title="TOP 7 odrôd do našich podmienok! Šťavnatá kapusta na šalát aj na kvasenie" href="https://zahradkar.pluska.sk/uzitkova-zahrada/top-7-odrod-nasich-podmienok-stavnata-kapusta-salat-aj-kvasenie?itm_site=zahradkar&amp;itm_template=article&amp;itm_modul=article-related&amp;itm_position=3" target="_blank" rel="noopener">kapuste</a>. Naopak, nedostatočné dávky dusíka sú badateľné na znížení úrody.

<a title="Zálistky na RAJČIAKOCH ste už vylomili, ale urobili ste aj toto?" href="https://zahradkar.pluska.sk/uzitkova-zahrada/zalistky-rajciakoch-ste-vylomili-ale-urobili-ste-aj-toto" target="_blank" rel="noopener">Rajčiaky</a>, papriku,<a title="Uhorky v skleníku už dorástli po strechu. Čo s nimi ďalej?" href="https://zahradkar.pluska.sk/uzitkova-zahrada/uhorky-skleniku-dorastli-strechu-co-nimi-dalej" target="_blank" rel="noopener"> uhorky</a>, baklažán zaraďujeme do prvej trate po hnojení organickými hnojivami. Vyžadujú vyšší prísun prístupných živín, najmä draslíka v&nbsp;síranovej forme, dusíkaté hnojenie treba rozdeliť na niekoľko aplikácií. Prvé je základné a&nbsp;druhé počas vegetácie. Na plodovú zeleninu počas leta neváhajte použiť tekuté priemyselné alebo organické hnojivo.

Cibuľa neznáša prehnojenie, mrkva miluje draslík. Ako prihnojiť zeleninu, aby prosperovala?

Súvisiace články

Tešili ste sa z jahôd a zrazu bum bolo po nich? Toto sú možné príčiny

Robte v záhrade tieto práce a budete mať sladšie uhorky a veľké dyne!

Prečo sú uhorky horké či zvnútra duté? A vôbec, čo im dopriať, aby boli mega dobré?

Poruchy vo výžive rastlín! Nedostatok železa vs. chýbajúci horčík

Pri LETNOM HNOJENÍ je dôležité rozdeliť dávky správne. Poznáte jeho zásady?

Máte drevený popol? Na toto ho využijete v záhrade, ktorá vám poďakuje!

Výber pre vás