Sme tím vášnivých záhradkárov, ktorí sa delia o svoje vedomosti a lásku k záhradníctvu. Našim cieľom je prinášať odborné rady, praktické skúsenosti, inšpiráciu a aktuálne trendy v oblasti úžitkových i okrasných záhrad a všetkého, čo súvisí s rastlinami.

redakcia Záhradkár

Šaláty sú jednoročné rastliny s pomerne krátkym vegetačným obdobím. Nie sú príliš náročné na prostredie, potrebujú dostatok slnka a dôležité je, aby pôda počas vegetácie bola dostatočne vlhká. Neznášajú zamokrené pôdy ani priame hnojenie maštaľným hnojom. Výhoda je, že sú pomerne odolné proti nízkym teplotám. K najpestovanejším druhom patrí šalát hlávkový, ľadový, listový, rímsky, špargľový.

Patria medzi najzdravšie a životne dôležité potraviny. Je to hlavne preto, že z nich konzumujeme celú zelenú časť so všetkými fotosynteticky aktívnymi látkami aj látkami zaisťujúcimi prenos energie medzi bunkami. Odpradávna bola táto časť potravy pre človeka najprístupnejšia. Šaláty obsahujú vitamín A i C, betakarotén, vápnik, foláty, vlákninu a ďalšie zdraviu prospešné látky, napríklad kyselinu listovú, ktorej nedostatkom trpia ľudia čoraz viac.

Šalát hlávkový patrí k skorej jarnej zelenine, ale postupným vysievaním ho môžete zberať počas celého roka. Jeho prednosťou je, že je zásadotvorný a má malé množstvo využiteľnej energie, preto je nenahraditeľnou súčasťou pri redukčných diétach. &nbsp;Šaláty sa väčšinou nevyužívajú ako hlavné jedlo, slúžia prevažne ako príloha vo forme samostatného šalátu alebo ako súčasť miešaných zeleninových šalátov. K nevýhodám šalátov patrí to, že sa nedajú dlhodobo skladovať. V chladničke vydržia len niekoľko dní.

Jednotlivé druhy šalátov vám priblížime na nasledujúcej strane &gt;&gt;&gt;

Najbežnejšie u nás pestovaný druh je šalát siaty hlávkový&nbsp;(Lactuca sativa capitata). V závislosti od odrody môžu byť listy rôzne sfarbené a skučeravené. Vegetačné obdobie sa pohybuje od 30 do 110 dní. Pod vplyvom nepriaznivých svetelných podmienok ku koncu vegetačného obdobia vyrastá kvetná stonka s drobnými kvetmi. Tento šalát má jemnú maslovú chuť a dobre uzatvorenú hlávku. Rozlišujú sa odrody na rýchlenie, na jarné a jesenné pestovanie, letné a zimné.&nbsp;

Práve zimný šalát, ktorý sa vysieva na jeseň, prináša prvú jarnú zeleninu z vonkajšej hriadky. Skorý šalát si dopestujete aj z priamej sejby na hriadku od polovice marca do polovice apríla. Semená sejte plytko do riadkov vzdialených 25 až 30 cm&nbsp; Po vzídení rastliny vyjednoťte. Pestovanie môžete urýchliť, keď porast zakryjete bielou netkanou textíliou. Zavlažujte pravidelne menšími dávkami vody, najlepšie ráno, aby do večera listy obschli. Budú tak chránené pred hubovými chorobami. Počas tvorby hlávok polievajte výdatne, ale opatrne, aby hlávky nehnili. Úrodu môžete začať zberať od polovice mája.

Na jar je možné šalát pestovať aj z predpestovaných priesad. Semienka sa vysievajú už koncom februára. Keď majú priesady 4 až 6 pravých listov, vysaďte ich do voľnej pôdy do sponu&nbsp; 25 x 25 cm (od marca do konca apríla). Vysádzajte plytko tak, aby srdiečko bolo aspoň 1 cm nad úrovňou pôdy.

Ešte skôr si môžete jarný šalát dopestovať v skleníku či fóliovníku, kde ho môžete pestovať počas celého roka. Na hriadku je možné šalát vysievať až do jesene, a závislosti od termínu použite na to určené odrody.

Ďalší obľúbený druh je šalát ľadový. Vyznačuje sa výbornou chuťou a vynikajúcou krehkosťou, má nižšiu náchylnosť na vädnutie. Vzhľadovo sa podobá na šalát hlávkový, listy sú však pevnejšie, dobre držia pri sebe a tvoria guľovitú, dobre uzatvorenú hlávku. K jeho výhodám patrí, že nevybieha do kvetu.

Môžete ho pestovať počas celého vegetačného obdobia. Od marca vysádzajte predpestované sadeničky na letný zber, na jesenný zber vysievajte priamo na záhon od polovice júla až do polovice augusta. Dĺžka vegetácie je 70 až 90 dní. Šalát ľadový má podobné nároky na prostredie ako šalát hlávkový, neznáša však nízke teploty pod -1 °C.

Šalát listový netvorí typickú uzatvorenú hlávku, ale iba kompaktnú ružicu listov. Odrody sa líšia tvarom, kučeravosťou a farbou listov. Zaraďuje sa k nemu aj šalát na rezanie mladých listov, tzv baby leaf, ktoré môžete zberať už 30 až 45 dní po vysiatí. Vysievať ho môžete od marca do konca augusta.

Šalát listový je v porovnaní so šalátom hlávkovým menej náchylný na vybiehanie do kvetu pri pestovaní v letnom období. Má rovnaké nároky na pestovanie ako šalát hlávkový. Pestuje sa z priamej postupnej sejby od apríla do augusta alebo z predpestovaných priesad. Listové ružice sa zberajú ručne opatrným odrezaním v mieste koreňového krčka. Pomerne rýchlo vädnú, preto by sa mali zberať v ranných hodinách.

Šalát rímsky nie je u nás príliš rozšírený, hoci podobné typy pestovali už starí Egypťania a Rimania. Má podlhovasté listy, ktoré sú podstatne pevnejšie, ako má šalát hlávkový, ale sú krehké. Tvoria voľné hlávky. Vonkajšie listy sú väčšinou tuhšie a tmavozelené, vnútorné svetlozelené a krehké. Pestuje sa z priamej postupnej sejby od apríla do augusta alebo z predpestovaných priesad. Listové ružice sa zberajú ručne opatrným odrezaním v mieste koreňového krčka. Pomerne rýchlo vädnú, preto by sa mali zberať v ranných hodinách.

Pestuje sa z priamej sejby alebo z priesad. Pre skoré pestovanie je výhodnejšie vysádzať ho z predpestovaných priesad do sponu 30 x 30 alebo 40 x 30 cm.&nbsp; Neskôr ho môžete&nbsp; pestovať zo semien, po 15. auguste vysadené rastliny už však nestihnú dozrieť. Počas vegetácie raz až dvakrát plytko okopávajte asi do hĺbky 3 až 4 cm. Zalievajte priebežne podľa potreby. Prvé zbery z marcových výsadieb sú v druhej polovici mája.

Šalát špargľový pochádza z Číny a u nás je málo známy. Od ostatných šalátov sa líši tým, že sa nekonzumujú hlávky ani listy, ale hrubé vysoké hlúby, keď majú hrúbku 2 až 3 cm a výšku 25 až 30 cm. Upravujú sa podobne ako špargľa alebo ako zelerové stonky. Tento šalát sa pestuje rovnako ako letný šalát hlávkový, hlavne na letný a jesenný zber. Vysievať ho môžete od marca do začiatku júla.

Choroby, škodce a iné problémy vám priblížime na nasledujúcej strane &gt;&gt;&gt;

Častou chorobou šalátov je pleseň šalátová (Bremia lactucae). Prejavuje sa vznikom svetlozelených až žltozelených rôzne veľkých škvŕn, často ohraničených nervatúrou, hlavne na starších listoch. Škvrny sa postupne zväčšujú, splývajú, zasychajú a nekrotizujú. Na ich spodnej strane je belavý poprašok reprodukčných orgánov huby. Napadnuté listy väčšinou opadávajú. Chorobu podporuje vysoká vzdušná vlhkosť (nad 90 %), zvlhčenie listov a teploty medzi 15 a 20 °C. Suché a slnečné počasie s nočnými teplotami nad 15 °C priebeh infekcie zastavuje.

Na šaláte sa vyskytuje aj hniloba. Hlavným príznakom sú modré škvrny na koreňovom krčku hojne pokryté bielym vatovitým povlakom. Škvrny rýchlo rastú a postupne obklopia celý obvod koreňového krčka. Neskôr bývajú napadnuté i vonkajšie a potom aj vnútorné listy –&nbsp; vädnú, klesajú na zem a hnijú. Základným preventívnym opatrením je dostatočná vzdušnosť medzi jednotlivými hlávkami. Pozor treba dávať aj pri vysádzaní priesad – nesmú byť vysadené hlbšie ako po koreňový kŕčok.

Hlávkový, ľadový či rímsky: Šaláty môžete pri správnom výbere pestovať počas celého roka

Autor článku

redakcia Záhradkár

Výber pre vás

Hlávkový, ľadový či rímsky: Šaláty môžete pri správnom výbere pestovať počas celého roka

Autor článku

redakcia Záhradkár

Súvisiace články

Pripravte si ten najvoňavejší ZELEROVÝ ŠALÁT! Chutiť bude všetkým

Nedovoľte, aby bylinky VYKVITLI! Urobte toto a budete mať dosť do ŠALÁTOV aj LIMONÁD

Má viac vitamínu C než citrón! TENTO ŠALÁT milovali už starí Rimania aj naše babky

Výber pre vás