Petra Števková

Kapuste, kelu, kalerábu, brokolici či karfiolu sa bude dariť v kyprej pôde. Hlúboviny nemajú až tak vyvinutý koreňový systém, rozkladá sa skôr plytšie. Preto je veľmi dôležitá štruktúra pôdy, ktorú môžu zlepšiť predplodiny. Skoršie odrody vyhovujú ľahké pôdy, ktoré sa rýchlo prehrejú. Neskoré odrody znášajú celkom dobre chlad a ílovitejšie pôdy.

Ak sa rozhodnete pre mrkvu, petržlen, zeler, chren, pór či cviklu, dbajte na dobré prekyprenie. Pôda by mala byť bohatá na humus. Ak je vaša pôda ílovitejšia, bude sa v nej dariť paštrnáku, zeleru buľvovému aj chrenu.&nbsp;

Obľúbený cesnak, cibuľa či pažítka vyžadujú piesočnaté pôdy, dostatok vlahy na začiatku ale sucho v lete.&nbsp;

Najobľúbenejšími druhmi zeleniny sú papriky, rajčiaky, cukety a uhorky. Spolu s baklažánmi a tekvicami majú rady ľahšie, rýchlo sa prehrievajúce pôdy. Samozrejmosťou je dostatok vlahy a živín.

Šaláty a špenát sú druhy zeleniny s krátkou vegetačnou dobou a slabým koreňovým systémom. So živinami to veľmi nepreháňajte, týmto druhom vyhovuje pôda so strednou hodnotou živín. Piesočnato-hlinité pôdy sú ideálne. Pokiaľ ide o rebarboru, tá znáša aj ťažšie pôdy a mierne kyslé.&nbsp;

Fazuľa, hrach a možno zabudnutá strukovina, no čoraz obľúbenejšia - bôb. Strukoviny vyžadujú pôdu s dobrým obsahom humusu. Hrach a bôb sú ale menej náročné a zvládnu aj uľahnutejšiu pôdu.&nbsp;

Neexistuje zlá pôda, len zeleniny majú rôzne nároky. Ktorým sa bude dariť u vás v záhrade?

Výber pre vás

Neexistuje zlá pôda, len zeleniny majú rôzne nároky. Ktorým sa bude dariť u vás v záhrade?

Súvisiace články

Časť I: Všetko, čo potrebujete vedieť o kompostovaní!

Vyznáte sa v substrátoch? Čo je vhodné na bylinky, muškáty a čo na výsev papriky?

Časť II: Všetko, čo potrebujete vedieť o kompostovaní!

Príprava vlastného substrátu? Naučte sa rozdiely medzi jednotlivými zložkami!

Výber pre vás