Slivky, slivy, ringloty, mirabelky: Naučte sa ich pestovať a ťažiť zo zdravotných benefitov

Prvé historické záznamy o slivkách u nás sú z 15. storočia. Pretože tento druh sa veľmi ľahko prispôsobil našim podmienkam, bol nenáročný, jednoducho sa rozmnožoval v záhradách i vo voľnej krajine, rýchlo sa stal obľúbeným ovocím. Slivky sa hlavne na kopaniciach šírili doslova samy, výmladkami koreňov.

Zastrešujú širokú škálu kôstkového ovocia patriaceho pod jeden druh, a to slivku domácu (Prunus domestica). Odrody tradičných sliviek patria práve k nej. Jej predkovia pochádzajú pravdepodobne z Kaukazu, lebo práve tam sa nachádza najviac planých typov slív a sliviek.

Z pomologického hľadiska sa sem zaraďujú kultúrne odrody, ktoré sa ďalej delia do skupín podľa celkového vzhľadu stromu a jeho výšky, ako aj podľa vlastností plodov. Patria sem slivky, poloslivky, slivy, mirabelky, ringloty. Nech už pestujete ktorúkoľvek slivkovinu, problém s ňou by ste nemali mať.

Slivky sú pomerne náročné na vlastnosti stanovišťa. Vyžadujú dostatočne vlhkú pôdu, rovnako vyššiu vlhkosť vzduchu. Napriek dobrej mrazuvzdornosti až do -30 °C je lepšie vysádzať ich na miesta chránené pred mrazom. Obzvlášť to platí pre ringloty a mirabelky, ktoré sú citlivejšie na mráz hlavne v čase kvitnutia. Ideálna nadmorská výška na pestovanie sliviek je 200-450 m n. m., ale v nižších polohách často trpia nedostatkom vlahy a suchým vzduchom. Ak slivky pestujete alebo sa ich chystáte  pestovať v polohách 200-250 m n. m., počítajte s potrebou doplnkovej závlahy. Priemerná ročná teplota vhodná pre slivky by sa mala pohybovať v rozmedzí 7,5-9 °C. Aby ste stromom pomohli zachytiť čo najviac slnečných lúčov, zvoľte na ich výsadbu mierne svahy orientované na juhozápad a západ.

Ako na ich využitie, zber a spracovanie sa dozviete na ďalšej strane >>>

Slivky plnia dôležitú dieteticko-liečebnú úlohu, hoci obsah vitamínov v nich je pomerne nízky. Zaujímavé je však ich spektrum, ktoré zahŕňa všetky vitamíny skupiny B, okrem vitamínu B12 a biotínu. V tomto komplexe pôsobia veľmi účinne na metabolizmus sacharidov, priaznivo ovplyvňujú nervovú sústavu, mentálnu sviežosť, výkonnosť a odolnosť proti stresu. Vysoký obsah vitamínu E chráni organizmus pred aterosklerózou, znižuje hladinu škodlivého (LDL) cholesterolu a má pozitívny vplyv na klimakterické problémy.

Značný je obsah minerálnych látok, hlavne draslíka, fosforu, horčíka, vápnika a síry. Jednotlivé vitamíny a minerálne látky je dôležité prijímať v komplexe, lebo iba tak môžu plniť svoje funkcie. Napríklad účinok už spomínaného komplexu vitamínov skupiny B, kombinácia fosforu a draslíka sa uplatňuje pri regulácii krvného obehu, reumatizme, dne, obličkových problémoch. Vápnik, horčík a fosfor sú základné stavebné prvky kostí a zubov.

Sto gramov jedlého podielu sliviek má energetickú hodnotu 212 kJ, obsahuje 83,7 g vody, 14,65 g sacharidov, 0,65 g bielkovín a 0,16 g celkových lipidov, hlavne polynenasýtených mastných kyselín. Slivky obsahujú aj komplex organických kyselín, ktoré majú spolu s vitamínom E antioxidačný účinok. Triesloviny im dodávajú charakteristickú chuť. Zo skupiny sacharidov sú významné okrem glukózy a fruktózy aj pektínové látky, ale najmä vláknina, ktorá prečisťuje črevá a pôsobí proti zápche. Bola zistená účinná ochrana sliviek pred rakovinou hrubého čreva, pričom preventívne stačí skonzumovať 5-6 plodov denne, dokonca aj sušených. Slivky sú výborným podporným prostriedkom pri prečisťujúcej diéte, sú jemným a absolútne neškodným preháňadlom (5 až 10 sušených plodov večer namočte do vody a ráno ich zjedzte na lačno aj s vodou, v ktorej sa máčali). Tieto účinky sa spolu s odvodňujúcimi uplatňujú pri redukčnej diéte.

U niektorých osôb, ktoré na slivky nie sú zvyknuté, sa spočiatku môže dostaviť pocit plnosti, nadúvania alebo iné žalúdočné či črevné problémy. Za normálnych okolností však tieto problémy najneskôr do troch dní vymiznú a organizmus sa prispôsobí.

Choroby, škodce a iné problémy vám priblížime na nasledujúcej strane >>>

Okrem neopelenia je veľmi častým dôvodom neúrody napadnutie piliarkami. Tie spôsobujú predčasné opadanie ešte nedozretých plodov, v ktorých sú voľným okom viditeľné larvy. Na ochranu proti nim stačí, ak urobíte postrek povolenými prípravkami alebo prírodnými insekticídmi, keď opadávajú posledné korunné lupienky.

Spôsobujú ju larvy obaľovača slivkového, pre ktorých výskyt je typická kvapka gleja na povrchu plodov. Pri obaľovačoch je dôležitý termín postreku. Ak ho stihnete pri prvej generácii v štádiu vajíčok, druhé ošetrenie proti húseniciam už nebude potrebné, pretože sa nevyliahnu.

Zároveň nezabudnite na ošetrenie proti druhej generácii, keď treba zohľadniť ochrannú lehotu použitého prípravku. V signalizácii výskytu škodcu vám pomôžu lepové doštičky.

Z chorôb je veľmi nepríjemná huba označovaná ako grmaník slivkový, ktorá sa prejavuje deformáciami a zlým vyfarbovaním plodov, v ktorých nenájdete kôstku. Napadnutá úroda usychá a opadáva. Najviac sa šíri za vlhkého počasia. Chemická ochrana v malospotrebiteľských baleniach, žiaľ, nie je dostupná.

Tento vírus dokáže spôsobiť významné hospodárske straty, a to nielen predčasné opadávanie, ale aj zníženú úrodu nekvalitných malých plodov. Slivky sú navyše bez chuti a nie sú vhodné na spracovanie. Napadnutie stromu šarkou často vyvrcholí jeho predčasným odumretím, príznaky sú najzreteľnejšie na listoch a kôstkach ako prstencovité škvrny. Dužina plodov je nekrotická, gumovitá, s červeným sfarbením.

Priama ochrana proti tomuto vírusu neexistuje. Preventívne však treba chrániť slivky pred výskytom vošiek, ktoré sú prenášačmi. Pomáha napríklad postrek povoleným insekticídom. Vhodná a azda aj najlepšia ochrana je výsadba a pestovanie tolerantných, prípadne rezistentných odrôd. Tolerantné dokážu produkovať kvalitné ovocie napriek miernemu napadnutiu chorobou. Rezistentným sa šarka takmer úplne vyhne.

Na svedomí ich má nosánik slivkový, ktorý si na jar pochutí aj na kvetoch a neskôr i mladých plodoch. Napadnuté časti sa sfarbujú dožlta, neskôr do hneda, usychajú a  opadávajú. Preventívna ochrana spočíva v striasaní dospelých jedincov zo stromov na jar alebo na jeseň a v ich mechanickom ničení. Dospelé jedince nosánika prezimujú v opadaných listoch. Po prebudení sa objavujú na hostiteľských rastlinách v apríli ešte pred pučaním. V tomto čase začnú žrať na šťavnatých častiach rastlín, aby od konca mája mohli klásť vajíčka. Tie ukladajú spravidla do plodu, ktorému najskôr nahryznú stopku. Do každého plodu vždy samička vloží len jedno vajíčko. Táto činnosť trvá do konca júla. Následkom je opadanie plodov ešte pred dozretím.