Ľudové ZVYKY na Vianoce sú iracionálne, praktické i vtipné

Prečo na Štedrý deň nesmela do domu žena? Tajomstvá starých vianočných zvykov odhalené!

Ľudové ZVYKY na ŠTEDRÝ deň: Čo sa zmenilo a čo zostalo rovnaké?

Sme tím vášnivých záhradkárov, ktorí sa delia o svoje vedomosti a lásku k záhradníctvu. Našim cieľom je prinášať odborné rady, praktické skúsenosti, inšpiráciu a aktuálne trendy v oblasti úžitkových i okrasných záhrad a všetkého, čo súvisí s rastlinami.

redakcia Záhradkár

Príkazy a zákazy, viažúce sa k tomuto dňu, sa nám dnes síce zdajú absurdné, ale v konečnom dôsledku sú aj praktické. Základom bolo mať na sviatky všetko čisté, upratané a na svojom mieste. Zákaz priasť, šiť, tkať a prať od Vianoc až do Troch kráľov, udeľoval ženám zaslúžený odpočinok, bez toho, aby boli obviňované z leňošenia. Gazdinky taktiež počas Štedrého dňa nemali chodiť z domu, ani nič požičiavať. Rovnako tak muži pripravili všetko potrebné pre statok v predstihu. 

Viac zaujímavostí sa dozviete na ďalších stranách...

Ráno, hneď po polnoci ženy zamiesili cesto na chlieb a vianočné pečivo, aby bolo ešte pred úsvitom hotové. Pečivo muselo byť krásne, lebo nevykysnuté koláče alebo puknutá kôrka chleba boli predzvesťou úpadku hospodárstva. V niektorých oblastiach do chleba pridávali plodiny s magicko-ochrannou funkciou, najmä cesnak, posvätené bylinky, či petržlen. Chlebové placky pripravovali aj pre dobytok alebo kúskami cesta oblepili ovocné stromy, aby bola v nasledujúcom roku dobrá úroda. Do studne dávali štipku soli, aby v nej bola po celý rok zdravá voda.

Na Štedrý deň nesmela byť prvou návštevou v dome žena. Prišla iba tá s úmyslom uškodiť. To využili malí chlapci, koledníci, chodiaci skoro ráno vinšovať. Nič z domu sa nepožičiavalo, nič nevynášalo, dokonca ani smeti, nesmela sa ani voda vyliať, lebo by sa vynieslo bohatstvo a bosorky by mohli s požičanými predmetmi čarovať a uškodiť.

Zdobenie domácností stromčekom, vetvičkami a slamou má svoj magický pôvod. Ihličie malo chrániť pred zlými silami, slamený venček alebo snopček slamy znamenal kontinuitu úrody a spomienku na narodenie Božieho syna. „Vianočné stromčeky do vidieckeho prostredia na Slovensku prenikli až koncom devätnásteho storočia. Vešali sa na stropnú hradu izby a zdobili slamenými ozdobami, jabĺčkami, orieškami, papierovými ozdôbkami, medovníčkami či sušeným ovocím. Mladé dievčatá tvorili pôvabné ozdôbky aj vyšívaním a šitím. Na prelome 19. a 20. storočia sa už kupovali aj čokoládové ozdoby,“ vysvetľuje Katarína NÁDASKÁ, slovenská etnologička.

Najočakávanejší deň vianočného obdobia, Štedrý deň, mal na Slovensku viacero pomenovaní. Často sa používal názov Kračún, ktorého názov pravdepodobne vychádza z latinského slova creatio, v preklade narodenie. Ďalším dosť používaným názvom je Viľija, odvodený od latinského slova vigília, čiže predvečer veľkého sviatku. Známy je aj Dohviezdny večer alebo Badňak.

Tento deň bol pôstnym dňom, až do chvíle, kým nevyšla prvá hviezda. Dievča, ktoré vydržalo o hlade, sa malo dobre vydať, chlapec mal dostať dobrú ženu a deťom sľubovali, že uvidia na stene zlatú krokvu, koníka, koč či prasiatko. Ľudia verili, že ako bude v tento deň, tak taký bude celý rok. Preto sa vyhýbali hádkam, plaču, zlej nálade a mrzutostiam. Podľa počasia posudzovali úspešnosť budúceho roka. Tmavé nebo a veľa snehu symbolizovalo plnú stodolu, veľký mesiac neúrodu, množstvo hviezd veľa hydiny a hmla bola predzvesťou smrti.

Jedálny lístok štedrovečernej večere mal obsahovať všetky plodiny vypestované na gazdovstve, čo sa odrážalo v jeho podobe naprieč celým Slovenskom. Sviatočný stôl bol zdobený skromne, zväčša doma tkaným obrusom s červenou výšivkou (červená farba mala ochranný význam), pod ktorý sa dávalo obilie, strukoviny alebo drobné mince, neskôr aj šupiny z kapra. Nohy stola zvykli zopnúť reťazou, ktorá symbolizovala pevnosť a svornosť rodiny. Všetci si na ňu položili nohy, aby ich v nasledujúcom roku neboleli. Pod stôl sa uložil rýľ, sekera, či iné železné predmety symbolizujúce pevné zdravie. Pred večerou sa všetci umyli a obliekli do nových šiat. V niektorých oblastiach začínali štedrovečerným vinšom a obyčajne modlitbou. Na žiadnom štedrovečernom stole nesmeli chýbať oblátky, cesnak, med, soľ, jablká, sušené slivky, pálenka a obradný chlieb. Cesnakom namočeným v mede si robili krížik na čelo. Jablko rozkrájal väčšinou otec na toľko častí, koľko bolo ľudí pri stole. Ak po priečnom prekrojení jablka sa zjavila hviezda, znamenalo to šťastie. Podobné to bolo aj s orechmi, ktoré sa hádzali aj do kútov miestnosti.

Počas štedrej večere gazdiná od stola neodchádzala, takisto po štedrej večeri sa neodkladali jedlá zo stola, ale ostávali tak najmenej do druhého dňa. Darčeky boli len symbolické a väčšinou ich dostávali iba deti. Po večeri, nastal v dedinách čulý ruch. Blízky priatelia si chodili vinšovať a spievať vianočné piesne a koledy. Aj keď sa v súčasnosti zvyky a obsah večere značne zmenil, duchovná podstata slávnostnej večere - prianie šťastia, lásky a radosti z toho, že je celá rodina svorne spolu, naďalej zostáva.

V katolíckych rodinách sa jedli iba bezmäsité pokrmy, najčastejšie hrachová alebo šošovicová polievka. Evanjelici pripravovali kapustnicu s klobásou a bravčové mäso. Magické účinky sa pripisovali nielen jednotlivým jedlám, ale aj počtu chodov – spravidla sa ich podávalo sedem až deväť. Ryba sa dostala na štedrovečerný stôl ako pôstny kresťanský pokrm. Odložené šupiny z kapra symbolizovali bohatstvo. „V minulosti sa jedlo z jednej misy drevenými lyžicami. Na stole nemal byť nôž, preto sa z chleba odlamovalo, nepoužívala sa ani vidlička. Jedlá boli jednoduché, skromné, a predsa sa Vianoce pokladali za najkrajšie sviatky. Aj vďaka tomu, že v rodinách sa preciťovala hlboká duchovná hodnota tohto obdobia ako sviatkov narodenia Vykupiteľa. Navyše, tú radosť, ktorá na Vianoce zavládla, prežívala rodina spolu,“ hovorí Katarína Nádaská.

Ľudové ZVYKY na Vianoce sú iracionálne, praktické i vtipné

redakcia Záhradkár

Autor článku

redakcia Záhradkár

Plus TV

Stolový kalendár s lunárom pre všetkých záhradkárov práve mieri do predaja

LUNÁRNY KALENDÁR pre záhradkárov | 9. – 15. DECEMBER

Posledný tohtoročný Záhradkár špeciál je práve v predaji!

Výber pre vás

Ľudové ZVYKY na Vianoce sú iracionálne, praktické i vtipné

redakcia Záhradkár

Súvisiace články

Vianočné menu v zdravom prevedení s Tinkou KARMAŽÍN

Zdravé a chutné BRUSNICE: Ako a prečo ich začať pestovať?

RYBA k Vianociam jednoducho patrí: Na RYBÁRSTVACH sa o všetko postarajú!

Ako zamaskovať stojan, aby bol vianočný stromček dokonalý?

Etnologička NÁDASKÁ: Vianočné OBLÁTKY majú posvätný význam

Nadpozemsky krásne vianočné IKEBANY, z ktorých sála pokojná atmosféra

Kuchyňa musí na Vianoce žiariť! Pár nápadov ako ju vyzdobiť

Vianočné oblátky podľa Tinky KARMAŽÍN: Takto sa vydaria!

ZÁZVOROVÁ pálenka podľa Tinky KARMAŽÍN zatočí s vírusmi

Autor článku

redakcia Záhradkár

Plus TV

Stolový kalendár s lunárom pre všetkých záhradkárov práve mieri do predaja

LUNÁRNY KALENDÁR pre záhradkárov | 9. – 15. DECEMBER

Posledný tohtoročný Záhradkár špeciál je práve v predaji!

Výber pre vás