Počas výskumu, ktorý sa uskutočnil v najzápadnejšej časti austrálskeho pobrežia, konkrétne v Žraločom zálive, tým vedcov pod vedením Elizabeth Sinclairovej skúmal vlastnosti a genetickú diverzitu morským tráv. Počas rokov 2012 až 2019 odobrali niekoľko vzoriek z rôznych miest obrovskej podmorskej lúky, s cieľom nájsť rozdielne druhy rastúce v chladných vodách južnej Austrálie. Chceli zistiť, koľko rôznych rastlín tu nájdu, no po výsledkoch genetických testov zostali v šoku.
Po preskúmaní DNA vzoriek, zistili, že výsledky sú prekvapivo totožné. Výsledkom bolo to, čo nikto nečakal. Namiesto tisícky rôznych sa ukázalo, že išlo o jednu, a tú istú rastlinu - Posidonia australis. Sinclairovej sa vraj často pýtali, koľko druhov rastlín sa asi nachádza na morských dne, a tak to chcela zistiť. Keď im potom oznámila, že napríklad v Žraločom zálive sa na ploche 210 km2 rozprestiera jediná morská tráva, ostali v rovnakom šoku ako ona.
Technicky vzaté, nejde samozrejme o jednu, ale o milióny rastlín spojené navzájom poplazmi, podobne ako pýr. Zaujímavý jej aj vek tejto rastliny, ktorý výskumníci odhadujú približne na 4500 rokov. Vypočítali, že rýchlosť jej šírenia po morskom dne je asi 35 centimetrov za deň. Napriek jej úctyhodnému veku však nejde o žiadny rekord, napríklad vek Posidonia Ocenaica, vyskytujúcej sa v Stredozemnom mori, sa odhaduje až na 100-tisíc rokov.
Za svoj dlhý vek Posidonia australis vďačí mimoriadnej odolnosti a prispôsobeniu sa podmienkam, ktoré by boli pre väčšinu iných rastlín mimoriadne stresujúce a nevhodné. Okrem iného má totiž voda na rôznych miestach Žraločieho zálivu rôznu teplotu a slanosť. Navyše táto výnimočná morská tráva si na rozmnožovanie vystačí sama. Od svojich rodičov nezískala len polovicu genetického materiálu, ale ponechala si všetky chromozómy. Sinclairová na záver dodala, že je možné, že táto unikátna rastlina prežije aj náročné klimatické zmeny.