Kliešť obyčajný vyhľadáva svoje obete najmä v čase rozmnožovania (párenia), počas takzvanej jarnej aktivity v apríli a máji. „S prevenciou kliešťovej encefalitídy preto odporúčame začať čím skôr, a to očkovaním aspoň dvoma dávkami, aby ste boli aspoň čiastočne chránení čo najskôr. Odporúčame nezabudnúť ani na tretiu dávku, aby ste posilnili ochranu pred jesennou aktivitou kliešťov,“ vysvetľuje M. Avdičová z RÚVZ BB.
- Ako sa chrániť?
Naozaj sa nemusíte vzdať prechádzok v prírode, oddychu či práce v záhrade z obavy, že natrafíte na infikovaného kliešťa. Stačí, keď dodržíte prevenciu odporúčanú odborníkmi:
- Vyhýbajte sa napríklad pobytu v prírode v rámci oblastí s vysokým výskytom kliešťov.
- Vhodné je používať účinné repelenty, nosiť svetlé oblečenie a dlhé nohavice.
- Prezrieť si telo po každom pobyte hoc len v záhrade by malo byť samozrejmosťou.
Ohrozené sú aj psy
„Psí kliešť, teda pijak lužný, je už rozšírený po celom južnom Slovensku. Prebúdza sa po roztopení snehu pri dennej teplote nad nulou. Za teplých zím bez snehu ho nachádzame aj v decembri a januári,“ upozorňuje doc. MVDr. Branislav Peťko, DrSc., vedúci Centra aplikovaného výskumu Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach.
Pijak lužný (Dermacentor reticulatus) má podľa Peťka „siestu“ v lete, na ktorú sa ukladá, keď kvitnú agáty. Pre psy je nebezpečný, lebo prenáša krvného parazita babéziu. Tá napáda červené krvinky a spôsobuje vážne ochorenie – babeziózu psiu,na ktorú neliečené psy aj umierajú. „Človeka tento kliešť bežne nenapadne, ani babezióza psia pre nás nie je nebezpečná,“ informuje B. Peťko.
Prvá aktivita po zime
Kliešť obyčajný sa po zime prebúdza neskôr, zväčša v marci, keď denná teplota dosahuje 7 až 8 °C a trvá dlhšie. Na vegetácii sa to prejavuje kvitnutím vŕb a osík, objavia sa bahniatka.
Aj ten s radosťou napáda psy, čo signalizuje kliešťovú sezónu v horskej (karpatskej) oblasti Slovenska, kde pijak ešte nie je, ale pomaly sa tam šíri. Koncom marca nájdete bahniatka už aj v Tatrách a spolu s nimi kliešte, a to bežne do výšky 1 000 m n. m., čo je napríklad poloha Starého Smokovca.
