Čo strom, to príbeh. Hlasovať v ankete Strom roka 2021 môžete do konca septembra

O titul Strom roka 2021 súťaží 12 stromov. Aké príbehy sa za nimi skrývajú?

Toto je 12 stromov, ktoré súťažia o titul Strom roka 2021. Hlasovať môžete už len v septembri!

Sme tím vášnivých záhradkárov, ktorí sa delia o svoje vedomosti a lásku k záhradníctvu. Našim cieľom je prinášať odborné rady, praktické skúsenosti, inšpiráciu a aktuálne trendy v oblasti úžitkových i okrasných záhrad a všetkého, čo súvisí s rastlinami.

redakcia Záhradkár

<p>Jednotlivci, mestá, školy či organizácie mali aj v roku 2021 príležitosť prihlásiť do ankety stromy, ktoré poznajú, obdivujú a ktoré sú ich srdcu blízke. Výzva bola otvorená do 30. apríla. Po uzávierke nasledoval výber odbornou porotou, ktorá spomedzi všetkých uchádzačov vybrala 12 finalistov.</p>
<p>Hlasovanie za stromy bolo spustené od 1. júla a bude pokračovať až do konca septembra.&nbsp;<em>"Strom je symbolom spolupatričnosti medzi ľuďmi a prírodou. Každý strom viaže uhlík, zadržiava vodu a je dôležitým prostredím pre ďalšie organizmy, a tak vďaka stromom je krajina krajšia, pestrejšia aj odolnejšia voči zmenám klímy,"</em> uviedol pre TASR riaditeľ Nadácie Ekopolis Peter Medveď. Dodáva, že anketou chcú upozorniť na dôležité funkcie, ktoré stromy v krajine plnia.</p>
<h2>Finalisti ankety Strom roka 2021</h2>
<h3>Necpalská lipka</h3>
<p>Dolné a Horné Kostolište sa nachádza v pomerne malebných úžľabinách necpalského chotára, ku ktorému sa viaže niekoľko povestí z jeho bohatej histórie. Pred vyše dvesto rokmi tu v oboch lokalitách stálo približne 15 chalúp, ktoré sa neskôr premenili na majere. Väčšinu už ohlodal zub času – majere zanikli, ľudia vymreli. Dlho bolo toto miesto utajené pred verejnosťou. Poznalo ho len pár ľudí a tí ho navštevovali. Dnes tu zavítajú i turisti, predovšetkým vďaka pokoju, tichu a krásnym výhľadom spod koruny majestátnej lipy. Je to jedno z tých miest, kde zabudnete na to, čo sa deje vo svete.</p>

<h3>Zabudnutá čerešňa</h3>
<p>Strom rastie v miestach bývalej sklárne, ktorá v týchto miestach pôsobila už v 17. storočí. Po zániku sklárne tu zostala len malá osada, ktorú obývali huncokári – nemeckí drevorubači. Dnes túto osadu pripomínajú len zarastené základy domov a osamotené staré ovocné stromy – jablone a&nbsp;hrušky. No medzi nimi každého na prvý pohľad zaujme monumentálnosť jediného stromu –&nbsp; prastarej čerešne, ktorá potvrdzuje zabudnutú výnimočnosť tohoto miesta. Vzhľadom na miesto kde rastie, ide pravdepodobne o&nbsp;ušľachtilú starú odrodu.</p>

<h3>Nenápadný kráľ</h3>
<p>S&nbsp;Ruskými Pekľanami je spojená aj história šľachtickej rodiny Pillerovcov, ktorí tu zanechali rokokový kaštieľ s&nbsp;parkom. Dnes je už národnou kultúrnou pamiatkou a&nbsp;zároveň dominantou maličkej obce. Práve v parku pri kaštieli tejto rodiny dodnes rastú vzácne stromy. Jedným z&nbsp;nich je aj čierny orech, ktorý je už na mapách z roku 1869 uvádzaný ako významný orientačný bod. Orech čierny je jeden z&nbsp;menej známych, no o&nbsp;to významnejší druh v&nbsp;našom regióne.</p>

<h3>Stará lipa</h3>
<p>Krásna, malebná lipa rastie v&nbsp;starej osade Grunik, kde podľa domácich rastie odpradávna.&nbsp; V&nbsp;roku 1930 pri nej postavili chalúpku, ktorú lipa ochraňuje cez búrky od bleskov – vraj sa listy lipy počas búrky sklonia aby odrazili blesk. Od vojny však lipa domácich ochrániť nevedela. Počas druhej svetovej vojny hľadali nemeckí vojaci po kopaniciach partizánov a&nbsp;keď domáci nechcel prezradiť, kde sa ukrývajú, tak ho zobrali k lipe, že ho zastrelia. Mierili naňho samopalmi, žena plakala. Zachránili ho prosby čistej duše – malého synčeka. Dnes sa tu pocestní aj turisti radi zastavia, odpočinú si a&nbsp;nechajú si šepkať príbehy starej lipy.</p>

<h3>Exotická katalpa</h3>
<p>Ide o strom, ktorý je pre naše končiny neobvyklý. Do Európy sa dostala okolo roku 1726 zo severnej Ameriky. Hnúštianska katalpa rastie v bývalej panskej záhrade, ktorá je pomenovaná po poslednom šľachtickom rode Mariássyovcov. Park so vzácnymi druhmi stromov tu založil koncom 19. storočia miestny zemepán Gustáv Fáy. Vďaka svojmu mohutnému a čiastočne poliehavému rastu sa stala obľúbeným miestom stretávania sa miestnych obyvateľov, mnohí si s ňou nostalgicky spájajú spomienky na detstvo. Je to pravdepodobne najhrubšia a najstaršia katalpa bignóniovitá na území Slovenska.</p>

<h3>Pýcha mesta</h3>
<p>K pamiatkam v&nbsp;meste Giraltovce patrí kaštieľ, dnešný Dom kultúry, zo 17. storočia, ktorý postavili Šemšeiovci. Pri kaštieli mali aj veľký Bánov park. Pozostatkom a&nbsp;pripomienkou je dnes už len starý dub. Spočiatku rástol medzi kaštieľmi, teraz sa nachádza medzi kostolmi troch cirkví. Obyvatelia ale i turisti ho vnímajú ako pýchu mesta – nikto nemôže prehliadnuť jeho majestátnu korunu vyčnievajúcu nad cestou. Či bol vysadený do parku, alebo tam stál ešte skôr, sa už nedozvieme, no domáci vravia, že je najstarším stromom v&nbsp;meste.</p>

<h3>Miesto tradícií</h3>
<p>K&nbsp;lipe v&nbsp;dedine Mokrý Háj sa viaže povesť o&nbsp;slepej dievčine, ktorej stará žena poradila, aby si vodou zo studničky za dedinou omývala oči a pila ju. Za pár mesiacov dievčina opäť videla. Miestna zemianka preto dala pri studničke postaviť kaplnku, ktorá sa odvtedy nazýva „očanská“ a&nbsp;zasadili pri nej túto lipu. Ku kaplnke sa robili cirkevné procesie i&nbsp;tradičné „zarážanie hory“ – zvyk, kedy hrozno vo vinohradoch bolo už takmer dozreté a&nbsp; aby mohli strapce v&nbsp;pokoji úplne dozrieť, nesmelo sa do vinohradu vkročiť. Lipa dodnes predstavuje pre Mokrohájčanov významné&nbsp; a&nbsp;obľúbené miesto.</p>

<h3>Hruška záchrankyňa</h3>
<p>Z&nbsp;rozprávania sa k stromu viaže príbeh, ako jednému malému chlapcovi zachránil život. Bolo to v&nbsp;čase pred druhou svetovou vojnou, keď sa chlapec snažil skryť pred hroznou búrkou, no nanešťastie blesk udrel priamo do stromu. Akoby zázrakom sa nestalo nič ani chlapcovi, ani hruške. Pribúdajúcim vekom a&nbsp;po ďalších búrkach ostal kmeň stromu poškodený. Ľudia z obce sa ku hruške radi chodia prejsť a&nbsp;jej majestátnosť si s láskou zvečňujú na svojich fotografiách.</p>

<h3>Tatranský dáždnik</h3>
<p>Doposiaľ sa nikomu nepodarilo presne zistiť, kto a prečo tento strom zasadil. Pravdepodobne sa tak stalo v 50.rokoch vďaka študenti na čele s Bohdanom Wagnerom zo Záhradníckej školy v Ledniciach na Morave v rámci projektu ,,Veľké upratovanie“. A odkedy v centre Starého Smokovca vyrástla nevšedne šikmá budova Horskej záchrannej služby, ocitol sa strom pod ochrannými krídlami všetkých jej členov. Záchranári dokonca strom zachránili pred výrubom. I keď ide o najbežnejší strom Európy, vo Vysokých Tatrách z neho nájdeme veľmi málo kusov. Takýto krásne previsnutý je však len jeden a preto ho právom Tatranci označujú za dominantu či symbol Starého Smokovca.</p>

<h3>Ochrankyňa vinohradu</h3>
<p>Strom sa nachádza vo vajnorských vinohradoch blízko obľúbenej cyklotrasy Jurava. Ešte v roku 1950 sa v danej lokalite nachádzal lesík, dnes ostal strom osamotený medzi riadkami zarastených vinohradov. V minulosti tu bola pravdepodobne studnička, ešte aj dnes môžeme častokrát pri strome stretnúť divú zver, ktorá sa sem chodí napájať. Strom má približne 80 rokov a okrem toho, že je veľmi pekne tvarovaný, vytvára neopakovateľnú atmosféru spolu s výhľadom na Malé Karpaty, ktoré sa nachádzajú za ním.</p>

<h3>Majestátna lipa</h3>
<p>Táto veľká lipa je jedným z najstarších stromov v Bernolákovom sade v Trnave a patrí pravdepodobne k prvým stromom, ktoré tu obyvatelia Trnavy vysadili, keď pôvodná hradobná priekopa stratila svoju funkciu a začal z nej vznikať park. Stromy vraj začali vysádzať bežní obyvatelia, lebo im v meste chýbala zeleň. Je fascinujúce, že strom, ktorý naši predkovia vysadili tak dávno v túžbe po zeleni a&nbsp;prírode v mestskom prostredí, napĺňa takú istú potrebu ľudí dodnes.</p>

<h3>Korvínova lipa</h3>
<p>Nádhernú starú lipu nájdete v&nbsp;areáli hradu Slovenská Ľupča. Vysadená mala byť pred 700 rokmi za panovania kráľa Štefana V., pri príležitosti údajného dokončenia hradnej studne. Neskôr, počas poľovačiek, hrad navštevoval kráľ Matej Korvín, ktorého prívlastok lipa nosí. Kráľ Matej údajne po príchodoch z lovu zvykol rád odpočívať v tieni jej koruny na dubovej lavičke, ktorá sa ešte v 19. storočí mala nachádzať pod konármi lipy. Oficiálne sa udáva vek tohoto stromu 700 rokov podľa dobových rytín, na ktorých je zobrazená. Podľa niektorých však môže byť súčasťou hradného areálu oveľa dlhšie.</p>

Čo strom, to príbeh. Hlasovať v ankete Strom roka 2021 môžete do konca septembra

redakcia Záhradkár

Autor článku

redakcia Záhradkár

Plus TV

Stolový kalendár s lunárom pre všetkých záhradkárov práve mieri do predaja

LUNÁRNY KALENDÁR pre záhradkárov | 9. – 15. DECEMBER

Posledný tohtoročný Záhradkár špeciál je práve v predaji!

Výber pre vás

Čo strom, to príbeh. Hlasovať v ankete Strom roka 2021 môžete do konca septembra

redakcia Záhradkár

Súvisiace články

Sezóna krásnych vresov je tu. Robte s nimi toto, aby vám zase nevyschli!

Vyberajte si balkónovky podľa orientácie balkóna. Čo odporúča odborník?

Med ako hnojivo, zakoreňovač či proti škodcom? Vyskúšajte vo vašej záhrade tento zázrak!

Toto všetko vás čaká a neminie v septembrovej záhrade!

Čo ak nechcú paradajky dozrieť? Toto je 5 rád, čo s nimi môžete spraviť!

Našimi predkami milovaná, dnes už takmer zabudnutá KVAKA. Týchto 5 vecí o nej neviete!

Autor článku

redakcia Záhradkár

Plus TV

Stolový kalendár s lunárom pre všetkých záhradkárov práve mieri do predaja

LUNÁRNY KALENDÁR pre záhradkárov | 9. – 15. DECEMBER

Posledný tohtoročný Záhradkár špeciál je práve v predaji!

Výber pre vás