Najvyšší čas vybrať si správny skleník! Poradíme vám, ako na to

Veľkosť skleníka závisí nielen od priestorových možností záhrady, ale aj od účelu, na aký ho chcete využívať. Pre bežného záhradkára je vhodný voľne stojaci skleník, ktorého plocha sa pohybuje najčastejšie okolo 12 m2 (napríklad rozmer 3 x 4 m). Na predpestovanie letničiek alebo rýchlenie zeleniny vám úplne postačí aj menší model s plochou od 3 do 8 m2.

Klasická konštrukcia so sedlovou strechou (tvar domčeka) je v našich záhradách tradičným typom skleníka, najmä ak ide o skleník zo skla. Ak bývate vo veternejšej oblasti, oblý skleník bude pre vás najlepšou voľbou. V prípade, že skleník plánujete umiestniť do záhrady mimo vášho trvalého bydliska, odporúčame dokúpiť si k strešným oknám automatický otvárač. Ten vám jednoduchou funkciou rozťažnosti olejovej náplne v ňom zabezpečí automatické vetranie. Keď vonkajšia teplota klesne, otvárač okno zatvorí. Tohto pomocníka oceníte aj počas dovolenky.

Kedysi boli celkom bežné kovové rámy, ktoré však bez povrchovej úpravy rýchlo hrdzaveli, prípadne bola starostlivosť o ne značne časovo náročná. Dnes sa preto odporúčajú hliníkové alebo pozinkované profily, ideálne z vonkajšej aj vnútornej strany. Nehrdzavejú a netreba im venovať špeciálnu pozornosť. Kvalitný skleník by mal mať navyše dobre vystužené nielen bočné steny, ale aj strechu. 

Sklo je tradičným materiálom na vypĺňanie stien skleníkov. Jeho výhoda je dobrá priepustnosť svetla (asi 92 percent) a odolnosť proti chemickým vplyvom. Má však aj veľa nevýhod. Vplyvom tepelnej rozťažnosti materiálu môže popukať alebo sa rozbiť pri krupobití, nevydržať hmotnosť snehu, hrozí poranenie sklom pri poškodení, skleník je príliš ťažký na prípadné premiestnenie.

Polykarbonátové dosky majú lepšie tepelnoizolačné vlastnosti, sú prakticky nerozbitné, priepustnosť svetla je o niečo nižšia (asi 82 percent), čo však rastlinám bohato postačuje, aby dozreli. Disponujú UV filtrom a svetlo do priestoru rozptyľujú rovnomerne. 

Klasické dvere sú súčasťou väčšiny ponúkaných typov skleníkov pre bežných záhradkárov. Pri vetraní je často nutné prichytiť ich alebo podoprieť, hlavne ak fúka vietor. Posuvné skleníkové dvere sú v tomto ohľade praktickejšie, navyše šetria miesto, no treba si za ne priplatiť a sú k dispozícii len na obmedzené modely skleníkov. 

Nie. Môžete si vybrať taký typ skleníka, ktorý má pribalenú vlastnú základňu alebo sa ukotvenie do zeme rieši kotviacimi „nožičkami“. Zvyčajne ide asi o 25 cm konzoly v tvare písmena T, ktoré podľa návodu zakopete do pôdy. O pevnosť stavby sa obávať nemusíte, skleník bude dostatočne odolný, nebude „sadať“ a navyše zostane mobilný, čo vám umožní časom ho podľa potreby presunúť inam, čím sa napríklad vyhnete potrebe obmeniť v ňom pôdu po niekoľkých rokoch pestovania.

Väčšina záhradkárov sa začne o budovanie skleníka zaujímať na jar (marec - apríl), keď sa chystajú siať a sadiť. Takýmto rozhodnutím nič nepokazíte, no o niekoľko týždňov až mesiacov si v danom roku skrátite sezónu. Netreba zabúdať ani na to, že skleník môžete stavať a kotviť do pôdy až vtedy, keď je úplne rozmrznutá a už nebývajú mínusové teploty. Z pohľadu praktickosti je preto ideálnym obdobím na stavbu skleníka jeseň. Na jar vám ho prvé lúče slnka prostredníctvom polykarbonátu dokážu zohriať natoľko, že v ňom môžete prvé priesady vysádzať o niekoľko týždňov skôr ako na voľné hriadky. Polykarbonát tiež rastliny ochráni pred jarnými mrazmi lepšie ako fólia či sklo.

Ak zvažujete aj túto možnosť, určite nešetrite na krycom materiáli. Fólie, ktoré vydržia najviac jednu sezónu alebo neodolajú hneď prvej bežnej letnej búrke, sa vám časom zbytočne predražia. Zvoľte radšej kvalitnú viacročnú agrofóliu s UV stabilizáciou (hrúbka 0,12 a 0,17 mm), ktorá by mala vydržať 4 až 6 rokov, pričom niekedy výrobcovia ponúkajú možnosť zažehleného špagátu na jej našponovanie na konštrukcii. Naozaj odolnou alternatívou je takzvaná kašírovaná fólia s trvanlivosťou 5 a viac rokov. Samozrejmá je jej UV stabilizácia, vysoká odolnosť proti mechanickým a poveternostným vplyvom, teplotným výkyvom aj perforácii.

Dobrou voľbou je aj fólia s výstužnou mriežkou, ktorá má tiež zosilnený okraj na ľahkú montáž. Táto extra silná a odolná fólia dobre poslúži aj na prekrytie pareniska. Vyniká dlhou životnosťou a odolnosťou proti poveternostným vplyvom. Pri kúpe fóliových krycích materiálov odporúčame dbať na to, aby mali UV stabilizáciu, pričom táto skutočnosť musí byť na výrobku zreteľne vyznačené.

Ak plánujete investovať alebo už ste investovali do skleníka, nepripravte sa o jeho výhody nesprávnym umiestnením. Ak ste si vybrali priestor v blízkosti hranice vášho pozemku, nezabudnite na súhlas suseda.

1. Ak máte malú záhradu, umiestnenie skleníka musíte podriadiť obmedzenému priestoru. V prípade, že si môžete vyberať, existujú pre vás dve možnosti. Na čo najlepšie osvetlenie v lete v prípade, že plánujete využívať skleník hlavne počas vegetačného obdobia, je ideálna pozícia severo-južná, pretože v tomto čase zabezpečuje maximálne množstvo svetla. Ak však chcete dosiahnuť v skleníku maximum slnečného svitu v zime a skoro na jar (prioritou je zimovanie nádobových rastlín či predpestovávanie priesad), bude lepšie, ak ho umiestnite vo východo-západnom smere.

2. Skleník nikdy neplánujte pod prevísajúcou korunou stromu, príliš blízko k väčšej zakrytej pergole, terase či k budove. Tieň, ktorý vrhajú, totiž môže veľmi nepriaznivo ovplyvniť úrodu v skleníku. Na jeseň padajúce lístie navyše spôsobuje neporiadok a znečisťuje strechu, čo je pre vás zbytočná práca navyše. Padajúce kusy ľadu zo stromu alebo zo strechy by tiež mohli poškodiť polykarbonátové pokrytie skleníka.

3. Skleník nepatrí do mrazovej kotliny, na miesta, ako je spodná časť svahu, najnižšie položená časť záhrady, prípadne hneď vedľa múru (ak nejde o špeciálny typ skleník) či hustého živého plota.

4. Ideálne miesto na skleník je také, kde mu nebude nič tieniť, no zároveň bude k dispozícií vhodný a dostatočne vzdialený vetrolam (budova, stromoradie, vysoký a hustý živý plot), ktorý ho ochráni pre nápormi vetra.