Redaktorka časopisu Záhradkár, záhradníčka a milovníčka zvierat v jednej osobe. Prírodu, ako majstrovské Božie dielo najradšej poznávam všetkými zmyslami. Očami obdivujem nekonečnú paletu farieb, ušami vnímam usilovné opeľovače, cez nos prúdia originálne vône kvetov a na jazyku sa rozplýva sladká chuť ovocia. Od malička som mala k záhradkárčeniu blízko a vďaka mojim starým rodičom som spoznala, aká dôležitá je láska k vlastnej pôde.

Lea Lejla Marušicová

Podpoľanie bolo v&nbsp;minulosti prevažne agrárnou časťou krajiny. Na svahoch Poľany uprostred polí a&nbsp;lúk sa ešte aj dnes rozprestierajú roztrúsené usadlosti. Laznícke osídlenie je tradičným typom osídlenia pre podhorské a&nbsp;horské oblasti na Slovensku. V&nbsp;členitej krajine osídlenej drobnými roľníkmi sa zachovali charakteristické líniové a&nbsp; plátové terasové políčka. Vznikli postupným delením polí na základe princípu dedenia majetku medzi všetkých súrodencov, ktorí si ich ohraničovali zvyšovaním kamenných medzí. Terasy okrem ohraničenia pozemku slúžili na zúrodňovanie kamenistej pôdy a&nbsp; na zabránenie odplaveniu pôdy. Terasovité políčka sú jedinečnou spomienkou na minulosť, uznávanou historickou krajinnou štruktúrou a&nbsp; navyše kultúrnym dedičstvom.

Pôvodný ráz života sa čiastočne zachoval na lazoch, ktoré obkolesujú mesto Hriňová zo všetkých strán. Dodnes tam žije niekoľko tisíc obyvateľov. Napriek tomu, že väčšina lazníkov má dnes už svoje zamestnanie, do ktorého dochádza napríklad do Hriňovej, vo voľnom čase stále vynakladajú úsilie na chov hospodárskych zvierat či obhospodarovanie políčok. Funguje tam množstvo rodinných fariem. Na hriňovských lazoch sa ľudia venujú chovu hovädzieho dobytka, teliat, ošípaných a&nbsp; pomenej aj ovčiarstvu. Stále sa tam pestujú vo veľkej miere zemiaky, kapusta, cesnak, mak, niektoré druhy strukovín a&nbsp;obilniny, najmä pšenica a&nbsp;raž. Lúky sa stále kosia ručne kosou, mnohé rodiny majú okrem modernej poľnohospodárskej techniky aj koňa či kravu, ktorú si chovajú najmä kvôli domácemu mlieku. Následne z&nbsp;neho mútia maslo, získavajú tvaroh, kravský syr a&nbsp;smotanu. Nie je ničím výnimočným vidieť na jar orať políčka s&nbsp;konským záprahom a&nbsp;klasickým pluhom.

Pre vlastnú spotrebu sa takmer na celom území Slovenska pestovala kapusta, koreňová zelenina, cesnak a cibuľa. V blízkosti trhových centier sa na úrodných pôdach pestovala aj zelenina na predaj. Na západnom Slovensku to bolo najmä okolie Bratislavy a južná časť Záhoria, ktoré zásobovalo zeleninou hlavne Viedeň. Po rozpade Rakúsko-Uhorska hľadali tunajší zeleninári odbytiská na Morave a slovensko-moravskom pohraničí. Záhorská oblasť bola známa pestovaním kapusty, uhoriek, kelu a polievkovej zeleniny. Na území Žitného ostrova sa vytvorilo viacero zeleninárskych stredísk. Pestovali tam mrkvu, kapustu, cibuľu a cesnak. V južných regiónoch s kvalitnou pôdou a priaznivou klímou sa vytvorili podmienky na pestovanie nových plodín zo zámoria ako paprika, rajčiaky, veľkoplodá fazuľa a podobne. Na celom južnom Slovensku sa pestovala paprika a melóny. Predaj zeleniny a jej produkcia tam stúpala spolu s rozvojom lodnej dopravy po Dunaji. Z hľadiska rozsahu produkcie zeleniny mali význam i ďalšie dve oblasti – okolie Levíc a Lučenca.

Významné slovenské pestovateľské oblasti

Rozptýlený laznícky charakter osídlenia masívu Poľany a&nbsp; jej okolia patrí k&nbsp;najväčším a&nbsp;najzaujímavejším hodnotám územia. Je to vrchársky kraj so zachovanými tradičnými spôsobmi obhospodarovania pôdy. Salašníctvo bolo rozšírené najmä na horských lúkach a&nbsp;pasienkoch, dnes je už tradičné salašníctvo jedinečnosťou. Odlesnené lokality masívu Poľany boli obhospodarované aj kosením trávy, ktorá sa sušila a&nbsp; priamo tam aj uskladňovala v&nbsp; drevených senníkoch, vynikajúcich osobitou architektúrou. Vznikal tak jedinečný komplex podhorských lúk husto posiatych zrubovými senníkmi.

Na Podpoľaní nikdy nedošlo ku kolektivizácii pôdy. Ľudia tam mali odjakživa k pôde veľmi silný vzťah, a tak aj dnes rodiny žijú na tých istých pozemkoch ako ich predkovia pred desiatkami až stovkami rokov.

Viac z prekrásnej tvorby Tomáša BELKA nájdete vo FOTOgalérii!

Osídlenie hriňovského chotára bolo riedke a&nbsp;nepravidelné. Na lazoch sa vytvárali samostatné poľnohospodárske jednotky, ktoré boli od seba značne vzdialené. Hlavným zdrojom obživy bolo obrábanie pôdy, chov dobytka, práca v&nbsp;lesoch, pálenie dreveného uhlia, práca v&nbsp;sklárskej hute a&nbsp;na parnej píle. Pôda na svahoch bola málo výnosná. Na vyklčovaných pozemkoch sa pestovali obilniny (jačmeň, ovos, pšenica), zemiaky, kapusta, z&nbsp;technických plodín ľan a&nbsp; konope. Mnohí obyvatelia nachádzali robotu v&nbsp;panských lesoch. Pracovali ako drevorubači, povozníci a&nbsp;uhliari. Hrebene Javoriny a&nbsp;Poľany boli pokryté hustými lesmi, ktoré poskytovali kvalitné smrekové, jedľové, bukové, jaseňové a&nbsp;javorové drevo. Napílené dosky, hranoly a&nbsp;laty využívali nielen miestni obyvatelia, ale vyvážali sa aj do zahraničia.

Polia, prípadne záhrady, v blízkosti domov boli kedysi známe aj ako role, záhumienky či výžinky. Ľudia si mohli dopestovať zemiaky, kapustu, koreňovú zeleninu, prípadne v teplejších oblastiach tam mali vysadené ovocné stromy či vinohrad. Aj po vzniku jednotných roľníckych družstiev (JRD) si ľudia nechávali drobné záhumienky, kde sa venovali drobnému záhradkárčeniu, a tak si spestrovali stravu vlastnou úrodou.

Stopy hriňovskej histórie dnes najlepšie dokumentuje zachovaná, respektíve čiastočne upravená ľudová architektúra. Domy z&nbsp;19. a&nbsp;zo začiatku 20.&nbsp;storočia môžete obdivovať na rôznych miestach rozsiahleho chotára, predovšetkým v&nbsp;osadách Biele Vody a&nbsp;Vrchslatina. Domy na lazoch sa pôvodne stavali z&nbsp;dreva. Mali zrubovú konštrukciu, škáry medzi trámami sa vypĺňali machom a&nbsp;prekrývali latkami alebo tyčami. Steny zostávali holé, prípadne sa líčili vápnom. Pri novších kamenných domoch sa kameň spájal hlinou, steny sa omazávali a&nbsp;bielili sa vápnom. Valbové alebo sedlové strechy boli kryté slamou, neskôr šindľom. Domy sa skladali z&nbsp;izby, pitvora a&nbsp; komory. Stavba pokračovala za komorou maštaľou a&nbsp; na ňu kolmo nadväzovala zrubová stodola – humno. K&nbsp;hospodárskemu dvoru patrili drevené chlievy, studne a&nbsp;zvyčajne vo svahu vyhĺbené pivnice.

V rámci prezentácie tradičnej materiálnej kultúry sa každoročne organizuje podujatie pre širokú verejnosť s názvom Gazdovanie na Hriňovských lazoch. Uvidíte na ňom napríklad lámanie a štikanie maku, kopanie zemiakov, žatvu, mlátenie obilia, bielenie plátna, kosenie mládze či orbu s konským záprahom na poli.

POKLAD, ktorý sa nachádza iba na SLOVENSKU! Etnologička NÁDASKÁ o svetovom UNIKÁTE

Lea Lejla Marušicová

Autor článku

Lea Lejla Marušicová

Plus TV

Stolový kalendár s lunárom pre všetkých záhradkárov práve mieri do predaja

LUNÁRNY KALENDÁR pre záhradkárov | 9. – 15. DECEMBER

Posledný tohtoročný Záhradkár špeciál je práve v predaji!

Výber pre vás

POKLAD, ktorý sa nachádza iba na SLOVENSKU! Etnologička NÁDASKÁ o svetovom UNIKÁTE

Lea Lejla Marušicová

Súvisiace články

Už vám ich nikto nevyfúkne spod NOSA! DUBÁKY budete odteraz zberať na ZÁHRADE

BYLINKOVÝ KALENDÁR: Čo zberať v apríli? + NÁVOD na prípravu liečivých tinktúr

Pochúťka i liek: Pozrite, ako s BRAVČOVOU MASŤOU gazdovali naše múdre predchodkyne

Miroslav Saniga vybudoval VTÁČÍ RAJ: Ročne k búdkam prinesie tonu slnečnice. Kde na to berie?

Autor článku

Lea Lejla Marušicová

Plus TV

Stolový kalendár s lunárom pre všetkých záhradkárov práve mieri do predaja

LUNÁRNY KALENDÁR pre záhradkárov | 9. – 15. DECEMBER

Posledný tohtoročný Záhradkár špeciál je práve v predaji!

Výber pre vás