Pripadá vám pestovanie PAPRIKY náročné? 6 ne/právd, ktoré musí poznať každý pestovateľ
15. 2. 2022, 11:00 (aktualizované: 23. 7. 2024, 9:20)
Zdroj: SHUTTERSTOCK
Niektoré druhy zeleniny rastú doslova samy. A potom sú také, ktoré treba rozmaznávať od skorej jari až do jesene presne tak ako papriky.
Skorá sejba
Paprika je prvou zeleninou vhodnou na sejbu už v januári = ČIASTOČNÁ PRAVDA
Krátke dni v januári a nedostatok svetla sú častou príčinou takzvaného vyťahovania sa semenáčikov. Nevysievajte preto príliš zavčasu, druhá polovica februára a začiatok marca sú pre papriku optimálne.
V tomto období je už dlhší deň a viac svetla, čo rastlinám prospeje. Existujú však aj výnimky – skoršiu sejbu vyžadujú čili papričky s dlhou vegetáciou. Najskorším výsevom je vhodné zaistiť prisvetľovanie.
Zdroj svetla
Kvalitné priesady
Dopestovať kvalitné priesady papriky v byte nie je možné = ČIASTOČNÁ PRAVDA
Bytové podmienky nie sú na pestovanie priesad ideálne. Problémom je pomerne vysoká teplota a nedostatok svetla. Rastliny potrebujú na optimálny rast teplotu 22 °C počas jasného dňa a okolo 15 °C v noci.
Práve rozdiel medzi dennou a nočnou teplotou je podstatný pre kompaktný rast priesad. Ak je aj nočná teplota nad 20 °C, rastliny sú slabé. Skleník, prípadne parenisko sú na pestovanie priesad podstatne lepšie, hoci ranné teploty klesnú pod 10 °C.
Vysoké teploty
Prvý kvet
Paprikám treba pri vysádzaní priesad odstrániť prvý kvet = ČIASTOČNÁ PRAVDA
Rastlina papriky je „naprogramovaná“ tak, aby jej životným cieľom bola reprodukcia, teda vytvorenie plodu a hlavne životaschopných semien v ňom. Ak sa však vytvorí plod na mladej nedorastenej rastline, tá zabrzdí rast a sústredí sa na vývin prvého plodu. Následne je potom výnos veľmi malý.
Naše domáce odrody, ktoré boli vyberané na skorosť a rýchle kvitnutie, majú snahu vytvoriť kvety a plody čo najskôr. Aby ste však získali slušný výnos, musíte najskôr nechať rastlinu narásť a až potom jej „dovoliť“ kvitnúť a nasadzovať plody.
Preto nie je podstatné, či vyštipnete prvý jeden, dva či tri kvety. Vyštipnite ich toľko, koľko bude treba, aby rastlina papriky najskôr narástla, až potom začala rodiť.
Rizikový kompost
Na predpestovanie papriky je najlepší kompost z vlastnej záhrady = NEPRAVDA
Použitie vlastného kompostu alebo kompostu z verejných kompostární na predpestovanie priesad je veľkým rizikom. Problémom je hlavne obsah pokosenej trávy z okrasných trávnikov, ktoré sú ošetrované proti dvojklíčnolistým burinám selektívnymi herbicídmi.
Reziduá týchto prípravkov zostávajú v komposte niekoľko rokov a spôsobujú deformácie rastových vrcholov hlavne paprike a rajčiakom. Žiaľ, rovnaké problém môže spôsobiť aj hnojenie maštaľným hnojom, ak bola ako podstielka použitá slama z polí ošetrovaných týmito herbicídmi.
Dve do jamky
Paprikové priesady sa musia sadiť vždy po dve do jednej jamky = ČIASTOČNÁ PRAVDA
Odporúčanie sadiť paprikové priesady po dve je staré niekoľko desiatok rokov. Vychádzalo sa z toho, že rastliny sa navzájom podopierajú a výhonky sa v menšej miere vylamujú pod hmotnosťou ťažkých plodov.
Takmer každý záhradkár dnes už papriky vyväzuje v riadku motúzom, čím sa vylamovaniu zabráni najefektívnejšie. V takomto prípade nie je sadenie po dvoch priesadách potrebné, no nič tým ani nepokazíte.
Vošky a mravce
Ak na paprike v skleníku uvidíte mravce, určite ich napadli vošky = PRAVDA
Mravce sa v posledných rokoch stávajú doslova invazívnym škodcom. Na paprikách v skleníku však škodia hlavne
nepriamo, lebo ak ich uvidíte loziť po stonkách rastlín, skutočne si môžete pripraviť zásah proti voškám.
Mravce sa o ne totiž verne starajú, keďže ich výlučky (sladká medovica) sú pre ne skvelou potravou. Pôdu môžete po vysadení nastlať čiernou textíliou alebo slamou.
