Semienka dokážu POTRÁPIŤ: Možné riešenia, ak z priamych výsevov NEVZCHÁDZAJÚ

Najjednoduchšou metódou, ako sa rýchlo dostať k zdroju prvých vitamínov, je výsev priamo na hriadky. Zo zeleniny možno za otužilce považovať špenát, reďkovku, šalát, mrkvu a hrach. Vysievať na hriadky ich môžete od začiatku marca. Keď sa denné teploty ustália okolo 15  °C, nastáva čas pustiť sa do diela. Hriadky stačí zľahka prekypriť do hĺbky približne 25 cm a upraviť hrabľami. Ich optimálna šírka je 120 cm a jednotlivé riadky zeleniny by mali byť od seba vzdialené 20 cm. Hĺbka výsevu sa obvykle riadi podľa veľkosti semien a tiež podľa typu pôdy. Väčšie semená vysievajte hlbšie, v ťažkých pôdach vysievajte plytšie.

Obaly semien a látky v nich obsiahnuté majú za úlohu chrániť semeno rastliny pred predčasným klíčením. Dôvod je prostý, aby semeno nezačalo klíčiť hneď, ako sa prvýkrát a možno omylom dostane do kontaktu s vodou, ale aby sa prebralo k životu až potom, ako si "ujasní", že sú podmienky pre vznik novej rastliny naozaj priaznivé. Preto trvá určitý čas, kým ku klíčeniu v pôde dôjde. Semienko sa začne pomaly otvárať a mladá rastlinka predierať k životu. Tento proces urýchlite tak, že osivo namočíte do vody so želanými vlastnosťami, prípadne do funkčného roztoku.

Kupované osivo je ošetrené tak, aby bolo odolné voči chorobám, a zároveň zásobilo vznikajúcu rastlinku dostatkom živín. Pri výseve vlastného osiva môžete jednoduchým spôsobom vlastnosti zlepšiť. Odvar z dubovej kôry, ktorý, prirodzene, necháte vychladnúť na potrebnú teplotu, účinne zmäkčuje obaly tvrdých semienok. Odvar z rumančeka je zasa účinným prostriedkom proti pliesňam a baktériám, ktoré by osivo v pôde znehodnotili. Živinami zásobí rodiacu sa rastlinku vývar z prasličky roľnej. Rastlinky, ktoré potrebujú dostatok vápnika, poteší vývar z vaječných škrupín.

Petržlen aj za optimálnych podmienok vzchádza niekoľko týždňov. Môžu za to v semenách obsiahnuté siličité látky furokumaríny, ktoré nielenže bránia klíčeniu okolitej buriny, ale i zamedzujú rýchle klíčenie petržlenových semien samotných. Ich degradácia je postupná a vyžaduje určitý čas. Semená počas dlhého klíčenia môže ohroziť preschnutá pôda, na povrchu ktorej sa vytvorí tvrdá kôra, ktorú klíčiaca rastlinka nedokáže preraziť. Ďalej zhoršená kvalita pôdy s nedostatočným obsahom humusu, čo je v poslednom období zapríčinené s obmedzeným chovaním domácich zvierat a nemožnosťou vyhnojiť pôdu maštaľným hnojom. Spomedzi škodcov najviac škodia slizniaky a mravce, ktoré často zlikvidujú semenáčiky ešte skôr, ako ich klíčenie vôbec spozorujete.

Petržlen sa zaraďuje do druhej trate, vyžaduje pôdu v starej sile, teda druhý až tretí rok po organickom hnojení. Treba zaistiť, aby semená mali počas celého obdobia klíčenia dostatok vlahy a na povrchu pôdy sa nevytvoril prísušok. Využite skorú sejbu, keď ešte môžu semená využiť dostatok pôdnej vlahy. Rizikom sú iba náhle dlhodobejšie poklesy teplôt pod bod mrazu. Nastlanie hriadky bielou netkanou textíliou pomôže udržať optimálnu vlhkosť pôdy a zároveň ochráni semenáčiky pred prízemným mrazíkom. Ak hriadku s petržlenom začnete polievať, musíte ju udržať vlhkú až do vyklíčenia semenáčikov. Proti mravcom a slizniakom zasiahnite niektorým z registrovaných prípravkov, no dodržte vhodný čas aplikácie a ochrannú lehotu. Petržlen (aj vňaťový) sejte na hriadku, na ktorej ste aspoň štyri roky nepestovali koreňovú zeleninu.

Počuli ste už náš podcast? V každej epizóde vám prezradíme praktické tipy do záhrady a poskytneme zaujímavé rozhovory s odborníkmi.