Stromy sliviek rastú rýchlo, nástup do rodivosti je však viazaný na odrodu. Spravidla je to v 3. až 4. roku (odroda ‘Stanley’) alebo až po 5 až 6 rokoch od výsadby. V závislosti od odrody, slivky rodia na jednoročnom (usurijské, čínske, kanadské, americké druhy) alebo na dvojročnom dreve (európske druhy) a tomu treba prispôsobiť aj rez. Nezabúdajte však, že podobne ako pri čerešniach, aj tu dochádza k vyhoľovaniu konárov. Tento jav je ešte výraznejší, ak je rez zanedbaný, prípadne je vykonaný nesprávne. Pri reze totiž treba dbať nielen na figúru pestovateľského tvaru, ale aj na zákonitosti rastu a rodivosti stromov.
Odborníci, ktorí sa slivkám v praxi venujú vo veľkom, ich režú už počas zimy koncom februára a v marci. Dbajú však na to, aby to bolo v dňoch bez mrazu.
Rodivé drevo je základ medzititulok
Predstavte si strom slivky, na ktorom sú rôzne rozmiestnené výhonky v rozličnej kondícii (tenšie, hrubšie). Na každom konári sa nájdu púčiky kvetné, vegetatívne a zmiešané. Čím je konár mohutnejší, rozmiestnenie púčikov je rôznorodejšie. Podstatné je, že na konári sa v blízkosti kmeňa nachádzajú prednostne kvetné púčiky, v strede konára dominujú zmiešané a k periférii opäť prevažujú kvetné. Miestami sa nájdu aj vegetatívne púčiky, z ktorých vyrastajú krátke aj dlhé výhonky. A práve tie krátke bývajú pokryté hlavne kvetnými púčikmi, zatiaľ čo vegetatívnych (rastových) je málo a to býva dôvodom vyhoľovania. Ďalšou príčinou je, samozrejme, aj nedostatok svetla v korune stromu.
