Reklama

Už žiadne červivé jablká! Skúsený ovocinár radí, ako sa zbaviť obaľovača jablčného

Jablko poškodené obaľovačom jablčným.

Zdroj: Shutterstock

Reklama

Ovocné stromy sú v záhradách vystavené mnohým nástrahám. Zdravé a krásne sfarbené plody jabĺk sú odmenou za príkladnú starostlivosti o stromy. Sú však roky, v ktorých zažívate i sklamanie.

V posledných rokoch ovocie čoraz viac poškodzujú nepriaznivé vplyvy počasia – neskoré jarné mrazy, krupobitie či úpal spôsobený dlhotrvajúcim slnečným žiarením. Choroby a škodce sú pre pestovateľov obzvlášť náročné. Vyžadujú si dôkladnú analýzu výskytu škodlivých organizmov v sade vrátane správnej diagnostiky. Skúsení ovocinári i záhradkári po mnohých rokoch vedia, čo ich čaká od začiatku vegetácie pri pestovaní rôznych ovocných druhov. Včas sa môžu pripraviť a plánovať účinné opatrenia na elimináciu výskytu škodcov, ktoré by mohli spôsobiť poškodenie ovocia priamo na stromoch.

Obaľovače narobia vrásky nejednému ovocinárovi. Škody na jablkách spôsobujú viaceré druhy obaľovačov. Medzi významnejšie patria obaľovač jablčný, obaľovač jabloňový, obaľovač zemolezový a iné. Aj napriek názvu týchto obaľovačov sú ich hostiteľskými rastlinami nielen jablone, ale často aj hrušky, broskyne, čerešne, slivky, marhule, orech kráľovský a iné. Obaľovač jablčný (Cydia pomonella) spôsobuje červivosť jabĺk. Počas vegetácie máva dve a v teplých ročníkoch a nízkych polohách aj tri generácie. Vo vyšších polohách máva len jednu generáciu. Dokáže znehodnotiť dužinu plodov húsenicami a trusom.

Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    Pri reze jabloní dbajte na plodonosný obrast a zbytočne nerežte, kde netreba

    Poškodzuje viac ako polovicu úrody

    V sadoch bez ochrany môže prvá generácia obaľovača jablčného spôsobiť 40-percentnú červivosť plodov. Pri dvoch generáciách v neošetrovanom sade môže byť poškodených aj 80 percent jabĺk. Poškodené plody sú vstupnou bránou výskytu iných moníliových ochorení. Proti rôznym škodcom na jabloniach vrátane piliarky jablčnej, obaľovačov, podkopáčikov, štítničiek, vlnačky krvavej vykonávajú pestovatelia v ovocných sadoch účinné chemické ošetrenia, ako aj iné spôsoby mechanickej a biologickej ochrany. Pri cielenej minimálnej ochrane je dôležité uchrániť ich prirodzených predátorov.

    Dôležitý je monitoring

    Škodce si nevyberajú plody podľa kvality, veľkosti a dozrievania. Rovnako napadnú odrody staré, nové či rezistentné proti niektorým chorobám. Obaľovače majú svoj vývojový cyklus, ktorý sa každý rok podľa prejavov počasia a teplôt opakuje. Ovocinári sa snažia na obaľovača jablčného, ale aj iných obaľovačov škodiacich na iných ovocných druhoch pripraviť účinnou signalizáciou. Pod týmto pojmom sa rozumie včasný monitoring na súhrnné získanie informácie o výskyte týchto škodcov v ovocnom sade.

    Zdroj: Shutterstock

    Bez ochrany môže prvá generácia obaľovača jablčného spôsobiť 40-percentnú červivosť plodov, druhá napadne až 80 percent jabĺk. Poškodené plody sú vstupnou bránou výskytu iných moníliových ochorení.

    Feromónové lapače

    Na monitoring sa používajú feromónové lapače. Feromónový lapač sa zloží do búdky trojuholníkového tvaru. Je vyrobený z plastu, čiže je odolný proti vode vo forme dažďových zrážok. Do lapača sa vloží kapsula napustená syntetickým samičím feromónom určeným na signalizáciu obaľovača jablčného. Tento istý princíp sa využíva aj na signalizáciu iných obaľovačov, samozrejme, s iným feromónom pre iného škodcu. Na spodnú časť lapača sa umiestni biela lepová doštička, ktorá je súčasťou súpravy zakúpeného produktu. Z kapsuly sa v malej koncentrácii uvoľní do ovzdušia pach feromónu, ktorý vylučujú samičky pred párením, aby prilákali samcov. Na tomto princípe dochádza k eliminácii populácie samcov obaľovača jablčného, ktorí sa zachytia v lapači na lepovej doske. Lapače nespôsobujú na ovocí žiadne škody. Keď sú lepové dosky plné, vymenia sa za nové.

    Kedy sa ošetreniu nevyhnete?

    Ako sme už uviedli, vývoj obaľovača jablčného má každý rok rovnaký vývojový cyklus. Preto je jednoduché určiť správny termín zavesenia feromónových lapačov na stromy v záhrade. Umiestňujú sa do výšky 160 až 170 cm približne týždeň pred očakávaným prvým výletom dospelých jedincov. Takto dokážete zistiť termín prvého výskytu motýľov a podľa nich aj obdobie maximálnej vrcholovej aktivity obaľovačov. Bežne sa​​​​​​​ lapače umiestňujú na stromy vzdialené 50 m od seba. V záhrade ich môžete umiestniť aj na kratšiu vzdialenosť, aby ste dokázali maximálne znížiť populáciu, a tým aj škodlivosť tohto škodcu. Ak sa vám nepodarí znížiť letovú aktivitu obaľovača jablčného v záhrade pod hladinu škodlivosti, budete musieť vykonať ošetrenie certifikovaným prípravkom dostupným v obchode pre neprofesionálnych pestovateľov.

    Životný cyklus obaľovača jablčného

    V zime obaľovač jablčný prezimuje na rôznych odumretých častiach kôry i kmeňa stromu, v štádiu dospelej húsenice, uloženej v hustej pavučine, v takzvanej kokóne. V apríli sa húsenice kuklia a v polovici mája sa začína liahnutie prvej generácie motýľov. Obaľovača jablčného je možné pozorovať v tomto období v podvečerných hodinách už pri teplote 13 až 14 °C. Motýľ má zadné krídla sivohnedého sfarbenia. V štádiu odpočinku na liste sú krídla strechovito zložené. Samičky obaľovača jablčného sa pária počas teplejších večerov, keď je o 21. hodine nameraná teplota minimálne 15 °C. Pri teplote 16 až 17 °C v tejto večernej hodine kladú samičky vajíčka guľatého až podlhovastého tvaru bledej farby. Vajíčka kladie samička na listy i mladé plody. Podľa teplôt sa z vajíčok za 8 až 15 dní liahnu húsenice veľké 2 mm. V krátkom čase sa dostanú húsenice aj z listov na plody a vžierajú sa otvorom do dužiny až k jadrovníku. Dužina plodu je znehodnotená trusom pri otvore i celej dĺžke vyžratej chodbičky. Jedna húsenica poškodí jeden plod. Pri nakladení 80 až 120 vajíčok jedným obaľovačom môžu byť škody na úrode jabloní veľké. Počas vývoja jednej generácie môže poškodiť jedna húsenica aj tri plody. V priebehu troch až piatich týždňov (do konca júna až začiatku júla) sa húsenica zakuklí a do konca júla sa vyliahnu motýle druhej generácie. Dochádza opäť ku kladeniu vajíčok, z ktorých sa liahne druhá generácia húseníc.

    Z uvedeného vyplýva, že obaľovač jablčný spôsobuje červivosť plodov v teplejších oblastiach od polovice mája až do septembra. Vo vyšších polohách nerobí druhá generácia koncom augusta až také významné škody. Húsenice druhej generácie sa koncom leta už nekuklia. Prezimujú v zámotkoch na kôre stromov a v okolí do začiatku novej vegetácie v ďalšom roku.

    Tento vývojový cyklus je ovocinárom dobre známy. Na ochranu proti obaľovačovi jablčnému sa používajú chemické prípravky, ale aj biologické spôsoby na elimináciu výskytu populácie motýľov. Pestovatelia vykonávajú signalizáciu, aby vedeli monitorovať intenzitu výskytu motýľov.

    Použite insekticídy

    Lapače je potrebné kontrolovať každý deň až do začiatku chytenia prvých motýľov. Následne sa kontroluje ich nárast na zistenie vrcholu ich letovej aktivity. Keď sa chytia dva až tri motýle do feromónového lapača za tri dni, alebo nájdete aspoň dve a viac vajíčok na 100 kontrolovaných plodoch i listoch, môžete vykonať ošetrenie. Pri malom počte stromov jabloní výrazne eliminuje škodcu väčší počet feromónových lapačov v záhrade.

    Pri súvislej a väčšej výsadbe jabloní v záhrade sa nevyhnete ošetreniu postrekom. Ak sa rozhodnete vykonať chemické ošetrenie, použite selektívny pesticíd cielene určený na tohto škodcu. Pri opakovanom používaní rovnaných prípravkov proti obaľovačom môžu vzniknúť populácie odolné, čiže rezistentné, proti použitému pesticídu. Z tohto dôvodu je dôležité pri chemickej aplikácii insekticídy striedať. Prípravok na ochranu rastlín pre neprofesionálnych používateľov zakúpite v záhradkárskych predajniach. Pred kúpou môžete využiť informácie na webovej stránke Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho, konkrétne v databáze ISPOR (Informačný systém prípravkov na ochranu rastlín). Neošetrované záhrady bývajú zdrojom liahnutia motýľov do okolitého priestoru, ako aj iných jabloňových sadov a susedských záhrad.

    Kvalitný monitoring v záhrade je základom včasnej signalizácie na elimináciu obaľovača jablčného a dopestovanie plodov bez výskytu červivosti jabĺk.

    — Ing. Samuel MICHÁLEK, ovocinár

    Biologická ochrana

    Ochranu pred obaľovačom jablčným nemusíte v záhradách vykonávať len chemickým ošetrením. Na elimináciu húseníc môžete zavesiť na stromy aj pásy z vlnitej lepenky, do ktorých sa húsenice v mesiaci jún schovajú. Je to jednoduchá mechanická ochrana. Zberom týchto lapačov zo stromov a ich odstránením zo záhrady v novembri eliminujete húsenice tohto škodcu.

    Vyberáme pre vás niečo PLUS