Reklama

V polievke nesmú chýbať: TOP ODRODY KOREŇOVEJ ZELENINY podľa Petra Gajdoština

Pestovanie mrkvy a petržlenu na zimné uskladnenie má u nás dlhú tradíciu. Má to ale jednu podmienku – dobrú pivnicu so zimnými teplotami tesne nad bodom mrazu.

Zdroj: Shutterstock

Reklama

Určite máte radi šťavnatú karotku. Dlhú tradíciu má u nás aj pestovanie mrkvy a petržlenu na zimné uskladnenie. Má to ale jednu podmienku – dobrú pivnicu so zimnými teplotami tesne nad bodom mrazu.

Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    TEASER | TOP 10 zeleninových noviniek na rok 2025: Pripravte sa na nové chute a farby

    V teplých panelákových pivniciach korene rýchle vyschnú a znehodnotia sa. Ak ich pri vyšších teplotách založíte do piesku, rastliny prerastajú. Ak vhodné skladovacie priestory nemáte, pestujte iba toľko koreňovej zeleniny, aby vám stačila na leto a jeseň.

    Pozor na prísušok

    S klíčením mrkvy a petržlenu sú v posledných rokoch problémy. Pravdepodobnou príčinou je postupné znižovanie humusu v pôde. Krehké semenáčiky sú citlivé na vytvorenie pôdneho prísušku na povrchu pôdy, ktorú nedokážu pri klíčení preraziť. Vysoké jarné teploty a intenzívny slnečný svit sú príčinou jeho vzniku, zlievavá pôda s nízkym obsahom humusu je najnáchylnejšia.

    Základom je kyprá pôda

    Mrkva a petržlen sú zeleninami druhej trate a potrebujú pôdu v starej sile. Kvalitná hlinitopiesočnatá pôda, dobre a hlbšie prerytá je pre ich pestovanie podmienkou. Na ťažších pôdach pestujte odrody s kratším koreňom, ktoré nie sú také citlivé na ich nežiaduce vetvenie. Môžete skúsiť tiež pestovanie na hrobliach širokých 50 až60 cm, s rovnou hornou časťou. Do takto pripravenej hroble vysejte dvojriadok semien. Záhony si pripravte minimálne 2 až 3 týždne pred vysievaním, aby pôda dostatočne zľahla a obnovila sa prirodzená kapilarita. Rastliny pestované na hrobliach majú dostatok priestoru na rast koreňov v optimálnych pôdnych podmienkach. Výsledkom je nielen lepší vzhľad koreňov, ale aj lepšia chuť. Skoré karotky môžete vysievať až do začiatku júla na hriadky, z ktorých ste pozberali šaláty alebo hrášok.

    Paštrnák to „istí“

    Ak sa vám nedarí dopestovať petržlen, vyskúšajte paštrnák. Jeho sladkasté korene majú v kuchyni široké uplatnenie – môžete ich dusiť, piecť alebo vysmážať ako zemiakové hranolky.

    ‘Kamo’ je výnosný paštrnák na priamy konzum, konzerváciu, sušenie aj na dlhodobé skladovanie. Koreň je stredne dlhý, kónický, belavej farby s vysokým obsahom aromatických látok. V našich podmienkach nevymŕza a korene možno zberať aj následne na jar.

    Lahôdka zo školskej jedálne

    Repa červená (cvikla) by nemala chýbať v žiadnej záhrade. Vysieva sa priamo a rastie „sama“. Obvykle sa považuje za zeleninu vhodnú na skladovanie. Preorientujte sa však na letnú cviklu. Jej mladé korene vo veľkosti 8 až 10 cm sú v júli a auguste lahôdkou. Sú jemné a krehké, omnoho chutnejšie ako tak­zvaná jesenná cvikla. Očistite mladé buľvy, podľa veľkosti ich rozkrojte na štvrtky alebo polovice a dajte dusiť do hrnca s 1 až 1,5 cm vody. Pridajte trošku soli a pár kvapiek olivového oleja alebo kúsok masla. Po 15 minútach sú mäkké, vytiahnite ich a šupku ľahko zvlečiete prstami alebo nožom. Nakrájajte a podávajte s jogurtom. Lahôdka!

    ‘Bona’ je vysoko akostná poloneskorá repa s výborným výnosom. Buľva je guľovitá a hladká, dužina intenzívne červená, bez kruhov. Odroda je vhodná na priamy konzum aj na konzervovanie.

    ‘Anello’ je šalátová repa s bielou dužinou s výraznými ružovočervenými pruhmi. Má pravidelne guľovité buľvy, výbornú chuť a vysoký obsah cukru. Mladé listy sa dajú použiť na šaláty podobne ako mangold.

    ‘Avalanche F1’ je netradičná biela šalátová repa. Je pre tých, ktorí nemusia typickú, trochu zemitú repovú chuť. Zjete ju aj surovú ako jablko.

    PR článok