Bobule imela sú jedovaté, vňať ale lieči: Zberajte ho opatrne! Najlepšie je z tohto stromu

Imelo biele (Viscum album) je starou liečivou rastlinou. Je poloparazit, pretože vysáva zo svojho hostiteľa iba vodu a v nej rozpustené minerálne látky. Glycidy si vytvára rastlina sama asimiláciou na svetle pomocou zeleného farbiva, chlorofylu. Vidlicovito rozkonárený kríček žltozelenej farby s pevnou osou nesie protistojné, kopijovité, kožovité listy. Má nenápadné zelenkavé kvietky, plodom sú menšie biele a guľaté bobule, ktoré dozrievajú v jeseni a na rastline zostávajú po celú zimu. Slúžia ako potrava pre drozdovité vtáky. Imelo cudzopasí na rôznych listnatých a ihličnatých stromoch. Zber je nebezpečný hlavne v tom, že imelo rastie vo veľkých výškach. V tomto prípade netreba riskovať.

Vňať sa zberá v zimných mesiacoch. Obsahuje cholín, acetylcholín, živicu, škrob, kyselinu oleanolovú, vitamín C. Používať ju môžete na reguláciu krvného tlaku. Zmäkčuje steny ciev a odstraňuje vápenaté usadeniny, čím predchádza srdcovým a mozgovým infarktom. Imelo je nápomocné pri rakovine žalúdka, epilepsii, pri ochoreniach štítnej žľazy a pomáha pri ženskej aj mužskej neplodnosti. Tinktúra pomáha liečiť kŕčové žily. Imelo môže mať nežiaduce účinky, ako bolesť brucha, hnačka, pokles krvného tlaku. Ak sa prejaví akákoľvek nepohoda, je treba ho prestať používať. Vyhnúť by sa mu mali aj tehotné a dojčiace ženy. Čas užívania je maximálne dva týždne s dvojmesačnou pauzou. Imelo je silné, a preto je dôležitá opatrnosť.