Tieto očarujúce trvalky ponúkajú toľko možností! Vyberte si ich do záhrady a nebudete ľutovať

Veľkolepo kvitnú! Zvoľte z pomedzi trvaliek pôvabné VERONIKY a nebudete ľutovať

Prekvapia vás krásnymi odrodami aj bohatým kvitnutím! Zvoľte si z trvaliek pôvabné VERONIKY

Danka Ačová

Jednotlivé druhy sa od seba odlišujú vzrastom, tvarom aj kvetmi. Nízke veroniky sa uplatnia v skalke, stredne vysoké v kvetinových záhonoch a vysoké napríklad ako solitéry. Viacerým sa darí v nádobách. Spoločné majú to, že majú rady svetlé stanovište, sú pomerne nenáročné na pestovanie a dobre odolávajú mrazom. Vďaka pestrej palete farieb poskytujú pestovateľom široké možnosti využitia.

Niekoľko desiatok divo rastie aj v našej prírode. K najrozšírenejším pôvodným druhom patrí veronika obyčajná&nbsp;(Veronica chamaedrys), drobná bylina s&nbsp;nádherne modrými kvietkami. Rastie takmer v&nbsp;každej záhrade, kde ju vnímame ako burinu. Určite ju poznáte, hovorí sa o&nbsp;nej, že sa nesmie trhať, lebo bude pršať...

Oproti poľným druhom, ktoré sú skôr nenápadné a&nbsp;na prechádzke prírodou si ich ani nevšimnete, vyšľachtené druhy majú väčšinou výrazné kvety usporiadané do rôzne dlhých súkvetí.

Stredne vysoké druhy tvoria husté trsy. Kvety majú usporiadané do&nbsp;menších či nápadnejších klasov. Základnou farbou kvetov je tiež modrá, vďaka šľachtiteľom však existujú odrody s ružovými, fialkastými či bielymi kvetmi. Väčšina druhov kvitne v&nbsp;máji a&nbsp;júni.

Najlepšie vyniknú v&nbsp;záhonoch v&nbsp;spoločnosti trvaliek a&nbsp;letničiek s&nbsp;rovnakými nárokmi na&nbsp;pestovanie. Výborne sa kombinujú napríklad s&nbsp;okrasnými makmi, pakostmi, so šalviami, s margarétami, klinčekmi, kokardami, ľaliami, levanduľou. Týmto druhom sa darí nielen v&nbsp;záhonoch, ale aj v&nbsp;nádobách.

Do výšky 35 až 50 cm dorastá veronika rakúska&nbsp;(V. austriaca), veronika horcovitá&nbsp;(V. gentionoides)&nbsp;má výšku 25 až 35 cm, V. pinnata je vysoká asi 30 cm, V. teucrium 20 až 40 cm a&nbsp;V. spicata dorastá približne do výšky 60 cm. Z&nbsp;jej odrôd môžeme spomenúť bielu ‘Alba’ a ‘Icicle’, ružovú ‘Barcarolle’, tmavoružovú ‘Royal Candles’ a ‘Erika’, modrú ‘Blauteppich’ či ‘Blaufuchs’.

Sú čoraz populárnejšie, záhradní architekti ich využívajú najmä pre ich rôznorodosť, odolnosť a&nbsp;kompaktný tvar. Vysádzajú ich do zmiešaných výsadieb s&nbsp;inými trvalkami, ako sú napríklad&nbsp; echinacey, krásky, zvončeky, náprstníky, divozel alebo rôzne druhy okrasných tráv. Výborne vyzerajú pred&nbsp;ihličnanmi i&nbsp;listnatými drevinami, hlavne pred&nbsp;ružami, ale dajú sa využiť vysadené solitérne a&nbsp;sú vhodné na zamaskovanie starých múrov a&nbsp;plotov. Obľúbené sú predovšetkým biele odrody, ktoré sa dajú ľahko kombinovať s&nbsp;inými farbami. Dlhé súkvetia vysokých druhov sa využívajú aj do kytíc a&nbsp;kvetinových aranžmánov. &nbsp;

Vysoké veroniky pochádzajú z Východnej Ázie a zo Severnej Ameriky. Vynikajú nielen obdivuhodnou výškou, veľkosťou súkvetí, ale i dĺžkou kvitnutia. Často kvitnú celé leto až do jesene. Obľubujú vlhkejšiu pôdu stredne bohatú na živiny a&nbsp;sú mrazuvzdorné.

Patrí medzi ne Veronica grandis, ktorá je vysoká asi meter, pričom súkvetia sú dlhé 15 až 30 cm, podobne vysoká je V. longifolia. Veronika virgínska&nbsp;(V. virginica)&nbsp;má&nbsp;výšku až 150 cm. Jej odroda ‘Albo-Rosea’ má bieloružové kvety, ‘Red Fox’ karmínovo červené,&nbsp;‘Sunny Border Blue’ modrofialové, ‘Erica’ a ‘Pink Glow’ ružové, ‘Alba’ biele, ‘Amethyst’ fialovomodré, ‘Fascination’ a ‘Crater Lake Blue‘ modrofialové.

Všetkým veronikám vyhovuje bežná záhradnícka pôda, najlepšie priepustná, nevysychavá hlinitopiesočnatá. Nemusí byť veľmi výživná, tieto rastliny nevyžadujú pravidelné hnojenie, je im skôr na škodu. Veľké a časté dávky hnojiva spôsobujú rednutie a rýchle starnutie rastlín, stonky sa neprirodzene vyťahujú.

Stanovište by malo byť slnečné, mierne pritienené. Celodenný úpek im nesvedčí. Jednotlivé druhy sa líšia najmä v&nbsp;nárokoch na vlahu. Kým napríklad Veronica spicata má rada suchú pôdu, V. longifolia má radšej vlhkejšie stanovište. V&nbsp;období kvitnutia a&nbsp;počas veľmi horúcich dní však zálievku privítajú aj suchomilné druhy. Najvhodnejší čas na polievanie je podvečer.

K&nbsp;výhodám patrí to, že sú to odolné rastliny, väčšina bez problémov odoláva mrazom až do&nbsp;–34 °C. Aj medzi nimi sú menej odolné druhy, pred holomrazmi treba chrániť najmä nízku V. repens.

Určitou nevýhodou je, že veroniky nie sú dlhoveké trvalky. Treba na to pamätať skôr, ako sa začnú zo záhrady vytrácať. Po pár rokoch pestovania je vhodné rozdeliť ich na menšie trsy a&nbsp;zdravé časti vysadiť na iné miesto. Urobiť to môžete v&nbsp;jeseni alebo skoro na&nbsp;jar. Rastliny sa dajú rozmnožiť aj odrezkami, ktoré sa odoberajú na&nbsp;prelome jari a&nbsp;leta. Botanické druhy sa rozmnožujú semenami.

Tieto očarujúce trvalky ponúkajú toľko možností! Vyberte si ich do záhrady a nebudete ľutovať

Súvisiace články

Čarovne voňavé! TOP 4 rastliny, ktoré zahalia vašu záhradu do úžasnej vône

Toto potrebuje váš trávnik v lete! Spoznajte užitočné TIPY od skúseného odborníka

Najlepšie prírodné repelenty! TOP 9 rastlín, ktoré odpudzujú nepríjemný hmyz

Kvety až do mrazov! Vyberte z krásnych odrôd astier

Očarujúci oleander! Takto ho jednoducho rozmnožíte a získate rastliny zadarmo

Výber pre vás