Robíte to aj vy? Prevencia v skleníku pred aj počas sezóny

POZOR dôležité! Myslite na prevenciu skôr, než začnete s pestovaním v skleníku

Prevencia je recept na zdravie! Venujte sa priesadám, vyvarujete sa problémom

Jarmila Szabóová

Mnohí z nás si priesady pestujú svojpomocne. Nákup semienok je malý rituál, ktorý nás naštartuje do nového roka. Kvalita je na prvom mieste, veď predsa všetci túžime po úspešnom vzídení všetkých semenáčikov. Mladé rastlinky sú však krehké, náchylné na poškodenie. Ich zraniteľnosť často využije choroba známa ako padanie klíčiacich rastlín (Pythium debaryanum). Neskôr na rastliny číhajú škodcovia, ktorým nanajvýš vyhovuje pohodlné prostredie skleníka. Majú tu teplo, potrebnú vlhkosť vzduchu a hlavne dostatok obživy. Najčastejším problémom sú vošky. Tie nedajú pokoj ani vonku ani vnútri. Rovnako tak molice. Uhorky často podľahnú hubovým chorobám, hlavne ak sa problém nerieši v zárodku, pestovateľ príde o celý porast. Čo teda s tým? Možností je veľa. Niekedy stačí dodržať základnú hygienu či vyskúšať prirodzenú obranyschopnosť rastlín, alebo zapojiť prírodu a až potom siahnuť po chémii.&nbsp;

Nielen v skleníku, ale aj v záhrade je zdrojom problémov zamorená pôda. Nemyslíme teraz nebezpečné vírusy podobné tomu, ktorý prevláda v aktuálnej pandémii. Skôr sa jedná o neuvážené pestovanie takpovediac bez ladu a skladu. O pôdu sa treba starať - obrábať ju a hnojiť. Určite treba striedať plodiny na jednotlivých hriadkach - držať sa osevného postupu. Takto sa vyhnete jednostrannému odčerpávaniu živín na jednom mieste. Určite sa vypláca zohľadňovanie nárokov plodín na živiny. Nepriamo totiž ovplyvňujete aj prítomnosť chorôb a škodcov v prostredí. Jednoducho im nedáte šancu rozmnožiť sa nad mieru únosnoti.

Usaďte sa v teple a naplánujte budúcu sezónu. Premyslite si, kam vysadíte rajčiaky, papriku a uhorky. Samozrejme veľa možností v obmedzenom priestore nemáte, ale aspoň prestriedajte druhy. Tam kde v minulom roku rástli rajčiaky, vysaďte papriku. Namiesto uhoriek rajčiaky. Vždy však premýšľajte, či rastliny budú mať dostatok svetla. Najnižšiu papriku neumiestňujte do medziradia rajčiakov a uhoriek.

Veľká pomoc je vyčistenie pôdy od pozberových zvyškov na jeseň. Množstvo organizmov na nich prezimuje a na jar so stúpajúcou teplotou sa prebudí. Ak však nemajú podmienky na zimovanie vytvorené, len tak ľahko sa v novej sezóne neobjavia.&nbsp;

Pôdu v skleníku môžete dezinfikovať, je to však časovo náročné. Prirodzeným spôsobom je preparenie pôdy horúcou vodou. Pomáha aj vápnenie.&nbsp;


Jeseň je vhodným termínom na vápnenie pôdy, čím sa udržuje jej pH v optimálnom rozmedzí. Zelenine vyhovuje neutrálna pôdna reakcia v rozsahu 6,7 až 7,2 pH, pričom na zeleninové hriadky voľte mleté vápence. Výborný je však aj dolomitický vápenec, ktorým súčasne aplikujete horčík.

Voľba dávky
Dávku vápnenia by ste mali určiť podľa pôdneho rozboru. Na kyslých pôdach sa mletý vápenec aplikuje v dávke 2 až 2,5 kg na 10 m2, na slabo kyslej pôde 1 až 1,4 kg na 10 m2, pri udržiavacom vápnení na pôde s neutrálnou reakciou 0,5 až 0,7 kg na 10 m2. Vždy v 3- až 4-ročnom cykle vápnenia. Odporúčané dávky vápnika neprekračujte, na príliš alkalických pôdach dochádza k problémom s uvoľňovaním stopových prvkov nutných pre optimálny vývin zelenín.

Ako postupovať? 
Vápenaté hnojivá rozhoďte rovnomerne po povrchu pôdy a iba plytko zapracujte. Vápnik je v pôde dobre pohyblivý a nie je nutné hlboko ho zarývať. Vyvarujte sa vápnenia pri súčasnej aplikácii maštaľného hnoja, došlo by k stratám dusíka. Nevhodná je aj aplikácia fosforečných hnojív a vápnenia súčasne, dochádza k imobilizácii fosforu do nerozpustných zlúčenín. 


Ako vápniť pôdu v skleníku?

V dňoch, keď mrzne, nechajte dvere skleníka otvorené. Pôdu poštípe mráz a zničí prezimujúce škodce a ich zárodky, ktoré tu ostali.

Vetranie a znižovanie teploty v skleníku počas sezóny neprospieva napríklad molici skleníkovej, ktorá teplo priam zbožňuje. Zníženie teploty jej množenie aspoň trochu spomalí. Malú bielu mušku, ako sa ľudovo nazýva, prezradia žlté škvrny na listoch, ktoré sa deformujú, časom opadávajú. Po dotyku rastliny húfne odlieta z listov.

Podobné podmienky na život vyhovujú aj strapkám, ktoré poškodzujú nielen listy, ale aj kvety. Oba druhy sú prenášačmi vírusov.

V týchto dňoch nasnežilo a vy môžete sneh využiť vo svoj prospech. Rastliny v skleníku vlahu potrebujú. A hoci tam momentálne rastú iba šaláty z jesennej sejby, voda sa zíde. Sneh preto preneste do vnútra a nechajte pozvoľne rozpustiť.&nbsp;

Pred výsadbou priesad pôdu v skleníku dôkladne zavlažte. Počas sezóny s vodou narábajte obozretne. Nízka vlhkosť vzduchu v skleníku praje rozvoju roztočca chmeľového, ktorý sa priam vyžíva vo vysokých teplotách v kombinácii so suchom. Ak sa vám v poraste usadí, spozorujete ho na základe jemnej pavučinky na spodnej strane listov papriky aj rajčiakov. Okrem pavučinky však rastliny začnú zaostávať v raste, plody zakrpatievajú.&nbsp;

Takže už od začiatku pestovania, skleník vetrajte a priesady dobre zavlažujte, najlepšie postrekom. Vždy však dbajte na zásady polievania v skleníku, aby ste nespôsobili viac škody ako úžitku. Paprika napríklad neznáša premokrenie. Listy všetkých plodín by mali po zavlažení obschnúť, aby sa netvorili na nich plesne (napríklad fytoftóra na rajčiakoch). Najlepšie je zalievať ráno, keď nesvieti ostré slnko, aby kvapky vody nepôsobili ako lupa, cez ktorú slnko do listu vypáli nepekné fľaky a zníži tak asimilačnú plochu.&nbsp;

Dospetujete ich s pomocou kvalitného substrátu. Semenáčiky udržujte v čistote. Doprajte im vlahu, ale vždy vtedy, keď substrát mierne obschne. Priestor kde rastú, pravidelne vetrajte. Na okennom parapete im môže vadiť teplo sálajúce z radiátora. Neprihnojujte ich a včas rozsaďte. Pokiaľ ich pestujete v jiffy tabletách, dohliadnite na vysadenie do väčších nádob, lebo korene potrebujú priestor na rozrastanie sa.&nbsp;

Ak priesady kupujete, obzrite si ich. Nesmú mať na listoch fľaky, nemali by byť prerastené a už vôbec javiť známky prítomnosti škodcu či choroby.&nbsp;

Použitím zdravých priesad aspoň čiastočne predídete problémom.&nbsp; Pomáha aj výber odrôd odolných proti chorobám, ale nespoliehajte sa na to stopercentne. Nijaká rastlina nie je tak odolná, že sa na nej choroba neusadí. Akurát disponuje obranyschopnosťou, ktorá jej dopomôže v boji s patogénom a ten jej v konečnom dôsledku vážnu ujmu nespôsobí.&nbsp;

Do skleníka rozvešajte žlté lepové doštičky, ktoré vám pomôžu získať prehľad o tom, aké organizmy sa tu nachádzajú. Chytia sa sem vošky aj molice. Nejaké strapky sa nalepia tiež, ale je lepšie zavesiť aj modré dosky.

Po objavení sa škodcov siahnite po ochrane. Môžete vyskúšať rozličné výluhy z byliniek, ale za ich účinok nezodpovedáme.&nbsp; Mnohí ich však používajú a chvália si.&nbsp;

Iní čoraz častejšie siahajú po biologickej ochrane, ktorá častokrát spočíva vo vypustení prirodzených nepriateľov škodcu do skleníka. Postrek chemikáliou býva často posledná voľba, keď už nič iné nezaberá.&nbsp;

Robíte to aj vy? Prevencia v skleníku pred aj počas sezóny

Súvisiace články

Škvrny na listoch rajčiakov? Dajte si pozor na chorobu zle vetraných skleníkov!

Dali ju pod lupu a objavili toto! Príčin vädnutia papriky v skleníku je mnoho

Postarajte sa o pôdu v skleníku! S radami odborníka to urobíte správne

Papriku v skleníku strieda chov sliepok: Môže mať tento postup vplyv na pestovateľský neúspech?

Najvyšší čas vybrať si správny skleník! Poradíme vám, ako na to

Zelenina v skleníku: Pozor, aby vás týchto 10 chýb nepripravilo o úrodu

Nemáte v záhrade miesto na skleník? Riešením je parenisko

Výber pre vás