Peter Gajdoštin

Vápnenie zmierňuje kyslú pôdnu reakciu a ničí choroboplodné zárodky, ktoré bývajú príčinou rôznych chorôb. Rastliny v kyslej pôde rastú pomaly, pretože majú zle vyvinutú koreňovú sústavu. Vápnik je aj dôležitou rastlinou výživou potrebnou pri stavbe oporných pletív stoniek, koreňov a pod. Zelenine pestovanej v skleníku vyhovuje neutrálna pôdna reakcia v rozsahu 6,7 až 7,2.

Ak pôda po nakvapkaní octu alebo kyseliny chlorovodíkovej netvorí bublinky, treba ju povápniť.

Rýchly test:

Optimálnejší čas na vápnenie zeleninovej záhrady je na jeseň, v novemberi. Vápno je treba aplikovať už na porýľovanú, rozdrobenú pôdu. V horských a podhorských oblastiach treba vápniť každý tretí až piaty rok, na pahorkatinách a vrchovinách každý ôsmy až desiaty. Závisí to na spotrebe vápnika rastlinami a jeho vyplavovaním atmosférickými zrážkami.

Dávku mletého vápenca určíme na základe pôdneho rozboru nasledovne:

V našich končinách sa najčastejšie používa pálené vápno a mletý vápenec.

Ako na jesenné VÁPNENIE pôdy? Odborník vám poradí ako na to!

zahradkar

Záhradkár

Zelenina - Poradňa

korektný obsah

Ako na jesenné VÁPNENIE pôdy? Odborník vám poradí ako na to!

Súvisiace články

Zelenina, ktorá sa nebojí MRAZU! Odolný kel sa s príchodom zimy dostáva do formy

Nenechajte si ujsť posledné tohtoročné číslo časopisu ZÁHRADKÁR!

Neskutočne zdravé! 6 dôvodov, prečo pestovať KLÍČKY a MIKROBYLINKY

Jesenná VÝZDOBA našich ČITATEĽOV bola tento rok prekrásna! Ktorá sa vám páči najviac?

Odborník radí: Takto si zistíte OBSAH HUMUSU v pôde

Najkrajšie JESENNÉ prestieranie! Aha, čo všetko sa dá využiť

Výber pre vás