Rada nášho odborníka:
Vápnenie zmierňuje kyslú pôdnu reakciu a ničí choroboplodné zárodky, ktoré bývajú príčinou rôznych chorôb. Rastliny v kyslej pôde rastú pomaly, pretože majú zle vyvinutú koreňovú sústavu. Vápnik je aj dôležitou rastlinou výživou potrebnou pri stavbe oporných pletív stoniek, koreňov a pod. Zelenine pestovanej v skleníku vyhovuje neutrálna pôdna reakcia v rozsahu 6,7 až 7,2.
- Rýchly test:
- Ak pôda po nakvapkaní octu alebo kyseliny chlorovodíkovej netvorí bublinky, treba ju povápniť.
Kedy vápniť?
Optimálnejší čas na vápnenie zeleninovej záhrady je na jeseň, v novemberi. Vápno je treba aplikovať už na porýľovanú, rozdrobenú pôdu. V horských a podhorských oblastiach treba vápniť každý tretí až piaty rok, na pahorkatinách a vrchovinách každý ôsmy až desiaty. Závisí to na spotrebe vápnika rastlinami a jeho vyplavovaním atmosférickými zrážkami.
Aká je optimálna dávka vápnenia?
Dávku mletého vápenca určíme na základe pôdneho rozboru nasledovne:
- Kyslé pôdy: 2 až 2,5 kg na 10 m²
- Slabo kyslé pôdy: 1 až 1,4 kg na 10 m²
- Udržiavacie vápnenie pôd s neutrálnou reakciou: 0,5 až 0,7 kg na 10 m².
